Smolnícka Huta: Život obyvateľov zachytáva Izba tradícií – Heimatstube

Smolnícka Huta 18. mája (TASR) – Život obyvateľov obce Smolnícka Huta v okrese Gelnica zachytáva Izba tradícií – Heimatstube. Zriadená je v budove obecného úradu, v priestoroch bývalej krčmy. Za myšlienkou aj realizáciou stojí obyvateľka a patriotka Blanka Čechová. Najprv začala zbierať dobové fotografie, neskôr rôzne predmety. Ľudia jej ich postupne nosievali sami. V súčasnosti si návštevníci môžu pozrieť viac ako storočné veci z rôznych oblastí života svojich predkov.


Ako pripomenula, za bohatú kultúru, náboženstvo, architektúru i tradície v obci možno vďačiť kráľovi Belovi IV. V 13. storočí do tejto oblasti pozval Nemcov znalých v oblasti baníctva, aby využili potenciál tunajších rudných žíl. Napokon sa v Hnileckej doline aj usadili.



„Expozíciu tvoria i bežné veci našich starých mám, ktoré denne používali. Tiež sú pre mňa veľmi vzácne, keď si predstavím, že na nich ešte môže byť nejaký odtlačok prsta. Chcem prezentovať aj to, ako žehlili, varili, stolovali, na čom prali,“ povedala.

Časť Heimatstube je venovaná i baníctvu či bývalej tabakovej továrni v neďalekom Smolníku, kde pracovalo mnoho ľudí aj zo Smolníckej Huty. Návštevníci môžu vidieť posledné kusy cigár, formy na ich výrobu alebo tabakový list z indonézskej Jávy. Továreň bola založená v roku 1872, definitívne ju zatvorili v roku 2008.

Medzi najstaršie exponáty patria napríklad lodný kufor, s ktorým bol jeho majiteľ v Amerike alebo ručne vyšívaný cirkevný odev z roku 1911. Nechýbajú ani staré modlitebné knižky, šijací stroj či veci zo špajzy. „U starej mamy som objavila ešte rum, zrejme zo 70. rokov, ale aj olivový olej či citronádu. Na niektorých miestach doslova zastal čas,“ uviedla Čechová.



V časti venovanej baníctvu sú okrem baníckych odevov, náradia a pomôcok v banskom vagóne prezentované aj kusy rudy. „Máme i karbidky, ktorými si baníci svietili ešte pred elektrifikáciou. Nechýbajú kladivká z 18. a konca 19. storočia,“ povedala s tým, že vzácnosťou sú aj vrtné tyče.

Steny zdobia fotografie a obrazy, ktoré zachytávajú i módu inšpirovanú nemeckou kultúrou.



Čechová vidí zmysel v tom, čo robí aj preto, že spája ľudí a objavuje ich korene. V kope sena jedného z domov v Smolníckej Hute napríklad objavila list písaný švabachom, ktorý svojej manželke poslal 11. júla 1907 muž z amerického Buffala, kam odišiel za prácou. Vedľa neho uložila korešpondenciu z Ameriky z roku 2018. Muž, ktorý tam žije, no narodil sa v Smolníckej Hute, spoznal vo zverejnenom liste z minulosti svojich starých rodičov.





„Keďže v obci prevládalo nemecké obyvateľstvo, po roku 1945 mnohí opustili svoje rodiny - aj nútene. Ale potomkovia chcú poznať svoje korene. Bola tu jedna pani, ktorá ma našla cez sociálnu sieť a zbadala fotografiu zo Smolníckej Huty. V nemčine mi napísala, že takú istú pri sebe stále nosil jej otec,“ vysvetlila s tým, že napokon išlo o obyvateľa, ktorý sa po druhej svetovej vojne odsťahoval a v obci zostal žiť jeho posledný pokrvný potomok - sestra, ktorá mala v tom čase 90 rokov. „Tá pani prišla do Smolníckej Huty a ja som ich dve zoznámila. Bolo to tak dojímavé, že sme plakali všetci. Ukázala som jej domovinu jej otca, ktorý tu vyrastal. Potom sme išli na miesto zvané Haldy. Tam si zobrala kúsok zeme a odniesla ho na hrob do Nemecka,“ uzavrela Čechová.

Po areáli železnorudných baní zostali len spomienky

V areáli niekdajších železnorudných baní v Smolníckej Hute v okrese Gelnica nie sú takmer žiadne stopy po baníctve. V oblasti pritom táto história siaha do 13. storočia. Sedemdesiatdeväťročný Jiří Krušina si však dobre pamätá na to, ako mu do práce stačilo prejsť len cez cestu. Ako pre TASR povedal, spomína na to rád, aj keď to bola ťažká práca.

V obci žije od roku 1964, keď sem z Čiech prišiel za manželkou. Rok pracoval v bani, pre zdravotné dôvody potom v úpravni na údržbe. „Tam som robil od roku 1965. Bola to ťažká robota, provizórna prevádzka, drevené budovy. Ako sa hovorí, bojové podmienky. Spracovávala sa tam ruda, mlelo sa a drvilo. Išlo to cez tyčový mlyn, triediče a flotátory, kde sa oddeľovala síra od medi,“ povedal s tým, že sa ťažila pyritová ruda, ktorá obsahovala síru, meď i stopové prvky zlata a striebra. „Meď sa odvážala do Krompách a tam potom oddeľovali striebro a zlato od medi. Síra išla do vagónov,“ spresnil.

Doteraz si pochvaľuje pracovný kolektív. Nepríjemnou udalosťou, na ktorú si spomína je požiar úpravne vo februári 1966. „Každý si myslel, že bude koniec. Používalo sa tam nehasené vápno a od toho začalo horieť, lebo pod drevenými schodmi bolo roztrhnuté vrece. Po tých drevených trámoch bolo plno prachu od síry, zdola hore to horelo raz - dva,“ opísal.

Celá úpravňa sa musela postaviť nanovo. Dovtedy rok pracovali pod holým nebom. „Aj tak to už bola ťažká robota – zima a mokro. Všetko sa robilo s vodou a stále bol prievan. Zdraviu to veľmi neprospievalo,“ povedal s tým, že kĺby to cítia aj teraz.

Baňu i úpravňu zatvorili pre nerentabilnosť v decembri 1989, podľa neho to bola škoda. „Boli to všelijaké pocity, len nie dobré. Človek vedel, že ľudia strácajú robotu a nikde na okolí nie je. Bolo to ťažké,“ dodal Krušina.



Obyvateľka Smolníckej Huty Blanka Čechová pripomenula, že aj jej otec a starý otec boli baníci. „Chlapi často trpeli silikózou, čo je choroba pľúc. Môj starý otec ju mal tiež. Tí prví baníci, ktorí vŕtali, nemali ešte prívod vody do vrtných tyčí. Robilo sa nasucho a všetko sadalo na pľúca,“ vysvetlila. Ako uviedla, v banskom areáli nezostalo nič, pripomína ho len betónový most.

Potvrdil to aj starosta Marián Pohly. „Dnes už mladí ani nebudú vedieť, že tu nejaké bane existovali. Nič sa nezachovalo, všetko sa rozkradlo. Neostala tu ani veža, zmizlo to z povrchu zemského,“ uzavrel s tým, že obec a jej obyvatelia sú približne na 700-ročnú históriu baníctva hrdí.

Na bývalej úzkorozchodnej železnici obec buduje cyklochodník

Potenciál obce vidí starosta Smolníckej Huty (okres Gelnica) Marián Pohly v turizme. Podľa jeho slov sa je na čo v dedine a v jej okolí pozerať. V tomto roku by mali na trase bývalej úzkorozchodnej železnice dokončiť cyklotrasu a zároveň náučný chodník.

„Niekedy tu bola takzvaná úzkokoľajka, viedla z Gelnice do Smolníckej Huty, neskôr len z Mníška nad Hnilcom do našej obce - takisto sa to v 60. rokoch rozobralo a zlikvidovalo. Napadlo nám zriadiť po tejto trase cyklotrasu a náučný chodník, čiastočne sa nám to už podarilo," povedal s tým, že najhoršie práce majú za sebou. Zrealizovali ich z vlastných prostriedkov a s pomocou vlastných pracovníkov. Napríklad vyklčovali stromy, zrovnali terén a postavili nové mostíky. Trasa je dlhá približne sedem až deväť kilometrov. „Myslím, že dielo sa celkom podarilo. Treba to ešte presypať a zhutniť nejakým drobnejším materiálom, aby sa dalo na bicykli lepšie prechádzať. Dá sa prechádzať aj teraz, ale skôr na horskom," spresnil.

Obec v tomto roku získala z regionálneho príspevku pre najmenej rozvinuté okresy sumu 30.000 eur. Peniaze majú slúžiť na zvyšovanie návštevnosti a rozvoj cestovného ruchu v obci a zachovanie histórie technického diela. Pribudnúť by mali aj informačné tabule či oddychová zóna. Starosta verí, že práce sa podarí ukončiť do jesene.

Ako pripomenul, oblasť je bohatá na históriu baníctva, o čom svedčí napríklad i Banícky náučný chodník Smolník – Úhorná. V Smolníckej Hute je tiež Heimatstube – izba tradícií, ktorej časť je venovaná práve baníctvu.



Hnilecká dolina je podľa starostu atraktívna aj nedotknutou prírodou, v lesoch rastú huby či lesné plody. „Neďaleko uvedenej cyklotrasy sa na Smolníckej píle dá nadviazať na Lesný náučný chodnik. Blízko máme Kúpele Štós aj bývalé banské mesto Smolník, ktoré má tiež veľmi pekné pamiatky. Pod obcou Úhorná je zas Smolnícky tajch. Lákavá je i Tereziánska štôlňa, ktorá je pod zemou a je dlhá asi dva kilometre. Vytesali ju ručne," povedal s tým, že sa tak stalo ešte v 18. storočí.

Čo sa týka ubytovania, v obci je už podľa jeho slov aj takzvaná prvá lastovička. Prenocovať sa dá i v neďalekom Smolníku. „Najprv treba pre tých turistov niečo pripraviť a ponúknuť im to. Myslím si, že potom sa rozbehne aj ubytovanie," uzavrel Pohly.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR