Dôvod vysvetlil predseda SMK Béla Bugár po rokovaní predsedníctva strany: je ním nesúhlas dvoch koaličných partnerov - SDKÚ a „lintnerovcov“, ktorí by predloženie návrhu považovali za porušenie Koaličnej zmluvy. Okrem SMK ho z vládnych strán podporuje len KDH, má tiež priaznivcov v časti opozície. „Z toho vyplýva, že nebudeme mať dostatok poslancov na presadenie návrhu,“ konštatoval Bugár. Podľa výpočtov SMK by za marcový alebo aprílový termín volieb hlasovalo najviac 85 členov NR SR. Jediným výsledkom predloženia návrhu zákona by preto bolo „zničenie vzťahov v koalícii“ a sťaženie riadenia štátu do volieb. Bugár vyhlásil, že SMK má „interné informácie“ o dôvodoch, pre ktoré mečiarovci preferujú júnový termín volieb. Z nich vyplýva, že s ich podporou skoršieho termínu nemožno rátať. Jún ako mesiac konania volieb zasa odmietajú SMK aj KDH ako „kozmetickú úpravu“, nebudú preto hlasovať za návrh HZDS, ktorý predpokladá júnové voľby. „Rozhodnutím SMK rapídne klesá šanca na predloženie takéhoto ústavného zákona,“ vyhlásil podpredseda poslaneckého klubu KDH Pavol Abrhan. Uspokojenie nad rozhodnutím SMK vyjadril líder poslaneckého klubu ANO Ľubomír Lintner. Podľa neho šlo o racionálny krok. Podobné stanovisko zaujal aj Tomáš Galbavý z SDKÚ, podľa ktorého bude môcť koalícia pokojnejšie pracovať a pokračovať v reformách. „SMK potvrdila, že jej vôbec neprekáža kupovanie poslancov,“ komentoval situáciu predseda Smeru Robert Fico s tým, že SMK takto vlastne podporila hlavnú vládnu prioritu, ktorou je doprivatizovanie všetkého, čo sa ešte dá. „Nikdy som neveril, že to myslia vážne,“ tvrdí Milan Urbáni z HZDS. Predloženie návrhu bral skôr za akt vzájomného vydierania sa vládnych strán. Alena Gottweisová