|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. júla 2011
Smernica EÚ sprísňuje zaobchádzanie s rádioaktívnym odpadom
Rada Európskej únie v utorok prijala smernicu o hospodárení s vyhoreným jadrovým palivom a iným rádioaktívnym odpadom zavádzajúcu jednotné pravidlá v tejto oblasti pre všetky členské krajiny. ...
Zdieľať
BRUSEL 19. júla (WEBNOVINY) - Rada Európskej únie v utorok prijala smernicu o hospodárení s vyhoreným jadrovým palivom a iným rádioaktívnym odpadom zavádzajúcu jednotné pravidlá v tejto oblasti pre všetky členské krajiny. Prostredníctvom tlačového vyhlásenia o tom informovala Európska komisia (EK), ktorá príslušný návrh predstavila ešte v novembri minulého roka. Nové pravidlá sa okrem iného týkajú ukladania odpadu pochádzajúceho z jadrových elektrární a iných zariadení do konečných úložísk a dodržiavania bezpečnostných noriem vypracovaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), ktoré sa stanú právne záväznými.
Prijatie smernice privítal eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger, ktorý tento krok označil za "významný úspech pre jadrovú bezpečnosť v EÚ". "Po rokoch nečinnosti sa EÚ vôbec prvýkrát zaväzuje ku konečnému zneškodneniu jadrového odpadu. S touto direktívou sa EÚ stáva najrozvinutejšou oblasťou pre bezpečné hospodárenie s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom," vyhlásil Oettinger. Komisia predpokladá, že smernica začne platiť najneskôr v septembri tohto roka. Členovia únie budú musieť do roku 2015 vypracovať podrobné programy, kde uvedú termín, miesto a spôsob výstavby konečných úložísk. Tie následne predložia na schválenie komisii.
Nová smernica okrem iného stanovuje, že viaceré členské štáty EÚ sa môžu dohodnúť na používaní spoločného úložiska, vývoz do tretích krajín však bude zakázaný. Vlády budú taktiež povinné informovať verejnosť, ktorá "by mala dostať príležitosti efektívne sa podieľať na rozhodovacom procese".
Jadrové reaktory v súčasnosti prevádzkuje 14 z 27 členských krajín EÚ. Napriek tomu, že prvé z nich začali fungovať už pred viac ako 50 rokmi, na území dnešnej únie stále neexistujú konečné úložiská vyhoreného paliva. Dvadsaťsedmička pritom každý rok vyprodukuje okolo 7000 kubických metrov vysokorádioaktívneho odpadu. Väčšina končí v takzvaných dočasných úložiskách, ktoré si vyžadujú stály dohľad a navyše sú vystavené riziku havárií či prírodných katastrof. Komisia preto podporuje názor medzinárodných expertov, že najvhodnejším trvalým riešením je ukladanie do hlbinných geologických úložísk.
Prijatie smernice privítal eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger, ktorý tento krok označil za "významný úspech pre jadrovú bezpečnosť v EÚ". "Po rokoch nečinnosti sa EÚ vôbec prvýkrát zaväzuje ku konečnému zneškodneniu jadrového odpadu. S touto direktívou sa EÚ stáva najrozvinutejšou oblasťou pre bezpečné hospodárenie s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom," vyhlásil Oettinger. Komisia predpokladá, že smernica začne platiť najneskôr v septembri tohto roka. Členovia únie budú musieť do roku 2015 vypracovať podrobné programy, kde uvedú termín, miesto a spôsob výstavby konečných úložísk. Tie následne predložia na schválenie komisii.
Nová smernica okrem iného stanovuje, že viaceré členské štáty EÚ sa môžu dohodnúť na používaní spoločného úložiska, vývoz do tretích krajín však bude zakázaný. Vlády budú taktiež povinné informovať verejnosť, ktorá "by mala dostať príležitosti efektívne sa podieľať na rozhodovacom procese".
Jadrové reaktory v súčasnosti prevádzkuje 14 z 27 členských krajín EÚ. Napriek tomu, že prvé z nich začali fungovať už pred viac ako 50 rokmi, na území dnešnej únie stále neexistujú konečné úložiská vyhoreného paliva. Dvadsaťsedmička pritom každý rok vyprodukuje okolo 7000 kubických metrov vysokorádioaktívneho odpadu. Väčšina končí v takzvaných dočasných úložiskách, ktoré si vyžadujú stály dohľad a navyše sú vystavené riziku havárií či prírodných katastrof. Komisia preto podporuje názor medzinárodných expertov, že najvhodnejším trvalým riešením je ukladanie do hlbinných geologických úložísk.