|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Nepravdivé alebo zavádzajúce výroky najviac používa bývalý predseda parlamentu Pavol Paška. Najvyšší počet pravdivých overiteľných výrokov mal predseda SaS Richard Sulík.BRATISLAVA 31. marca (WEBNOVINY) – Nepravdivé alebo zavádzajúce výroky počas rokov 2010 až 2014 hovoril bývalý predseda NR SR Pavol Paška. Ako povedal v pondelok na tlačovej besede analytik projektu Matúš Sloboda, Paška používal spomedzi 15 politikov s najvyšším počtom overených výrokov nepravdivé alebo zavádzajúce výroky v 37,2 percenta prípadoch.
"Približne štyri z desiatich výrokov, ktoré Paška povedal, boli nepravdivé alebo zavádzajúce," upozornil Sloboda. Za Paškom nasledujú jeho štyria stranícki kolegovia Robert Kaliňák, Robert Fico, Dušan Čaplovič a Marek Maďarič. "Robert Fico približne v 30 percentách výrokov, ktoré sme dokázali overiť, hovoril nepravdivé alebo zavádzajúce výroky," konštatoval Sloboda.
V roku 2014 mal najviac nepresných výrokov Ivan Gašparovič, rok pred tým minister práce Ján Richter (Smer-SD), v roku 2012 minister školstva Dušan Čaplovič a v rokoch 2010 a 2011 Ján Počiatek.
Najmenej klame Sulík
Naopak, najvyšší počet pravdivých overiteľných výrokov mal predseda SaS Richard Sulík (85,5 percenta). O necelé percento menej mal predseda Siete Radoslav Procházka (84,7 percenta). Trojicu uzatvára expremiérka Iveta Radičová. "Dá sa povedať, že sú to najpravdovravnejší politici za týchto päť rokov. Boli to traja TOP politici, ktorých sme najčastejšie overovali a vyšlo nám, že najčastejšie hovoria čisto pravdivé výroky," povedal Sloboda s tým, že výsledky sú limitované témami či diskusnými partnermi politikov.
Odporúčame:
Politológovia nemajú čo Kiskovi vytkúť, spája Slovákov
SDKÚ a SaS majú neverných voličov, strany možu závidieť SMK
Slováci nevedia, za ktorým poslancom NR SR ísť s problémom
KDH skončilo pod Mostom, liberáli zo SaS majú na mále
Poslanci na voličov kašlú, myslí si drvivá väčšina Slovákov
V roku 2014 dosiahol najvyšší počet pravdivých výrokov minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, v roku 2013 predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár (Smer-SD), rok pred tým Pavol Frešo (SDKÚ-DS), v roku 2011 Jozef Kollár (vtedy SaS) a v roku 2010 Richard Sulík.
Pri súčte výrokov predstaviteľov politických strán vyšla najlepšie SaS, ktorej lídri hovorili v 83,9 percenta prípadov čistú pravdu. Za ňou nasleduje Most-Híd (78 percent) a SDKÚ-DS (77,9 percenta). Na opačnej strane spektra sa umiestnila SNS, ktorej predstavitelia hovorili pravdu v 60,8 percenta overiteľných výrokov. Druhou najhoršou stranou bol Smer-SD s 69,5 percenta pravdivých výrokov.
Podiel pravdivých výrokov rastie
Podľa zástupcov Demagog.sk v rokoch 2010 až 2014 overili takmer 10-tisíc výrokov. Podľa nich rastie podiel pravdivých výrokov. V roku 2010 ich podiel bol 56,4 percenta, ale v roku 2014 to bolo 70,1 percenta. "Pomer pravdivých výrokov sa teda za päť rokov zvyšoval," uviedol analytik Richard Turcsányi s tým, že pomer nepresných výrokov sa pohyboval okolo 21 percent. Výnimkou bol rok 2014.
"Treba si uvedomiť, že v tom roku boli prezidentské a európske voľby, ktoré mali nižšiu mieru nepresných výrokov," vysvetlil Richard Turcsányi. Medzi najčastejšie nepresnosti patrili ekonomické údaje o nezamestnanosti, deficite či ekonomickom raste, alebo porovnania Slovenska s inými krajinami. Špecifickou témou boli diaľnice, kde politici z oboch strán spektra často narábali s nepresnými číslami.
"Približne štyri z desiatich výrokov, ktoré Paška povedal, boli nepravdivé alebo zavádzajúce," upozornil Sloboda. Za Paškom nasledujú jeho štyria stranícki kolegovia Robert Kaliňák, Robert Fico, Dušan Čaplovič a Marek Maďarič. "Robert Fico približne v 30 percentách výrokov, ktoré sme dokázali overiť, hovoril nepravdivé alebo zavádzajúce výroky," konštatoval Sloboda.
V roku 2014 mal najviac nepresných výrokov Ivan Gašparovič, rok pred tým minister práce Ján Richter (Smer-SD), v roku 2012 minister školstva Dušan Čaplovič a v rokoch 2010 a 2011 Ján Počiatek.
Najmenej klame Sulík
Naopak, najvyšší počet pravdivých overiteľných výrokov mal predseda SaS Richard Sulík (85,5 percenta). O necelé percento menej mal predseda Siete Radoslav Procházka (84,7 percenta). Trojicu uzatvára expremiérka Iveta Radičová. "Dá sa povedať, že sú to najpravdovravnejší politici za týchto päť rokov. Boli to traja TOP politici, ktorých sme najčastejšie overovali a vyšlo nám, že najčastejšie hovoria čisto pravdivé výroky," povedal Sloboda s tým, že výsledky sú limitované témami či diskusnými partnermi politikov.
Odporúčame:
Politológovia nemajú čo Kiskovi vytkúť, spája Slovákov
SDKÚ a SaS majú neverných voličov, strany možu závidieť SMK
Slováci nevedia, za ktorým poslancom NR SR ísť s problémom
KDH skončilo pod Mostom, liberáli zo SaS majú na mále
Poslanci na voličov kašlú, myslí si drvivá väčšina Slovákov
V roku 2014 dosiahol najvyšší počet pravdivých výrokov minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, v roku 2013 predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár (Smer-SD), rok pred tým Pavol Frešo (SDKÚ-DS), v roku 2011 Jozef Kollár (vtedy SaS) a v roku 2010 Richard Sulík.
Pri súčte výrokov predstaviteľov politických strán vyšla najlepšie SaS, ktorej lídri hovorili v 83,9 percenta prípadov čistú pravdu. Za ňou nasleduje Most-Híd (78 percent) a SDKÚ-DS (77,9 percenta). Na opačnej strane spektra sa umiestnila SNS, ktorej predstavitelia hovorili pravdu v 60,8 percenta overiteľných výrokov. Druhou najhoršou stranou bol Smer-SD s 69,5 percenta pravdivých výrokov.
Podiel pravdivých výrokov rastie
Podľa zástupcov Demagog.sk v rokoch 2010 až 2014 overili takmer 10-tisíc výrokov. Podľa nich rastie podiel pravdivých výrokov. V roku 2010 ich podiel bol 56,4 percenta, ale v roku 2014 to bolo 70,1 percenta. "Pomer pravdivých výrokov sa teda za päť rokov zvyšoval," uviedol analytik Richard Turcsányi s tým, že pomer nepresných výrokov sa pohyboval okolo 21 percent. Výnimkou bol rok 2014.
"Treba si uvedomiť, že v tom roku boli prezidentské a európske voľby, ktoré mali nižšiu mieru nepresných výrokov," vysvetlil Richard Turcsányi. Medzi najčastejšie nepresnosti patrili ekonomické údaje o nezamestnanosti, deficite či ekonomickom raste, alebo porovnania Slovenska s inými krajinami. Špecifickou témou boli diaľnice, kde politici z oboch strán spektra často narábali s nepresnými číslami.