Smer-SD nepodporí návrh vlády na zúženie imunity

Foto: SITA/Nina Bednáriková

BRATISLAVA 9. októbra (WEBNOVINY) - Návrh ústavného zákona na zúženie poslaneckej imunity na októbrovej schôdzi, ktorá začína v utorok, Smer-SD nepodporí. Líder najväčšej opozičnej strany Robert Fico to zdôvodnil tým, že premiérka Iveta Radičová chce témou imunity prekryť kauzy vlády a prezentovať, ako dokáže získať podporu pre ústavné zákony. „Rozhodli sme sa, že nebudeme Radičovej asistovať pri tejto hre. Nebudeme jej pomáhať pri prezentácii,“ uviedol Fico. Smer-SD je však ochotný podporiť zrušenie priestupkovej imunity, ale len pod podmienkou, že o ňu prídu aj ďalší ústavní činitelia. Priestupkovú imunitu môže upraviť koalícia sama, nepotrebuje na ňu ústavnú väčšinu, teda 90 hlasov poslancov. Cieľom Radičovej je obmedziť imunitu len na výroky v parlamente, na tú však vládni poslanci dostatok hlasov nemajú, keďže to ústavnú väčšinu vyžaduje.

Poslanci sa na októbrovom rokovaní okrem imunity budú venovať aj návrhom noviel súvisiacich s úsporným balíčkom vlády. Zákonodarcovia v prvom čítaní rozhodnú o zvýšení dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod z 19 na 20 percent, zvýšiť by sa mali i spotrebné dane z tabakových výrobkov, piva a minerálnych olejov. Zmena čaká aj rodičovský príspevok, ktorý by sa mal zo súčasných dvoch úrovní zjednotiť na výšku 190,1 eura. Návrh novely zákona o rodičovskom príspevku, ktorý plénum prerokuje v prvom čítaní, nebude osobitným spôsobom riešiť tých, ktorým úrady už priznali alebo do konca tohto roka ešte priznajú rodičovský príspevok v sume 256 eur alebo 164,22 eura.

Definitívne rozhodnutie vyslovia zákonodarcovia k novele kompetenčného zákona, ktorá definuje právomoci vicepremiéra pre ľudské práva a ministerstiev. Okrem iného obchodní zástupcovia podľa právnej normy prejdú z rezortu hospodárstva pod ministerstvo zahraničných vecí. Protikorupčnú agendu zastupuje novela Občianskeho zákonníka, podľa ktorej všetky zmluvy týkajúce sa nakladania s peniazmi štátu alebo verejným majetkom budú inštitúcie verejnej správy od 1. januára 2011 povinne zverejňovať na internete. Zmluvy podľa právnej normy nadobudnú účinnosť deň po ich zverejnení. Verejné inštitúcie budú môcť do desiatich dní od nadobudnutia účinnosti zmlúv od nich bez udania dôvodu odstúpiť.

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, verejné výberové konania na miesta sudcov a predsedov súdov, verejné justičné skúšky či zrušenie odmien sudcom navrhuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v novele zákona o sudcoch a prísediacich. Novela patrí k prvému balíku opatrení, ktorým chce kabinet dosiahnuť čo najväčšie otvorenie sa justície verejnosti a verejnej kontrole. Definitívne zákonodarcovia rozhodnú o novele zákona o Súdnej rade, ktorá mení spôsob fungovania Súdnej rady. Jej rokovania by mali byť verejné, rozhodnutia bude odôvodňovať a zverejňovať na internete a mení sa spôsob voľby členov rady.

Prvé čítanie čaká aj na novelu jazykového zákona, ktorou rezort kultúry zmiernil ustanovenia normy schválenej bývalým kabinetom. Rovnako budú poslanci rozhodovať o návrhu SNS, ktorá presadzuje, aby sa pretáčanie tachometrov stalo trestným činom. Zákonodarcovia by mali definitívne rozhodnúť o novele zákona o štátnych sviatkoch z dielne poslanca za Smer-SD Vladimíra Jánoša, ktorý navrhuje doplniť do zoznamu pamätných dní na 10. augusta Deň obetí banských nešťastí. Rovnaký návrh predložilo do pripomienkového konania aj ministerstvo kultúry, no nakoniec ho stiahlo. "Vláda SR sa rozhodla stiahnuť svoj duplicitný návrh zákona o novom sviatku Dni obetí banských nešťastí, pretože je ústretová a ochotná komunikovať o pozitívnych návrhoch aj s opozíciou," zdôvodnila to hovorkyňa rezortu Eva Chudinová.

SITA