|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
12. januára 2012
SMER-SD dva mesiace pred voľbami atakuje päťdesiatpercentnú hranicu voličskej podpory
Tagy: volebné preferencie
V prípade hypotetického aktuálneho konania volieb do Národnej rady by SMER-SD Roberta Fica zvíťazil s takmer štyridsaťpercentným náskokom pred druhou najsilnejšou stranou SDKÚ-DS, ktorá by v januári získala necelých desať percent hlasov.
Zdieľať
Exkluzívny internetový on/off-line prieskum spoločnosti SANEP sa uskutočnil v dňoch 8. – 11. januára 2012 na vybranej skupine 2491 opýtaných, ktorí predstavujú reprezentatívnu vzorku obyvateľov SR vo veku 18 – 67 rokov. Celkovo sa na prieskume spoločnosti SANEP zúčastnilo v rámci respondentného panelu 25 tisíc registrovaných používateľov 7 324 opýtaných. Reprezentatívna vzorka bola vybraná metódou kvótneho výberu a zodpovedá sociodemografickému rozloženiu obyvateľov SR podľa údajov Slovenského štatistického úradu. Štatistická chyba pri uvedenej skupine obyvateľov sa pohybuje v rozmedzí +−2,5 %. Kontrola danej vzorky sa vykonala triangulačnou dátovou metódou.
Prieskum aktuálnych volebných (nie straníckych) preferencií a predpokladaný volebný model vychádzajúci iba z hlasov 54,3 % rozhodnutých voličov. Uvedené výsledky a modely sú platné iba v danom okamihu zberu dát.
Absolútnym a celkom neohrozeným víťazom volieb do Národnej rady by sa v prípade aktuálneho konania teoretických volieb stal SMER-SD Roberta Fica so ziskom 46,9 % hlasov rozhodnutých voličov. Tento aktuálny výsledok dáva Robertovi Ficovi, ktorý zvrhol vládu Ivety Radičovej, reálnu nádej na väčšinové ovládnutie Snemovne.
Robert Fico si na svoju stranu získava voličov najmä riešením zložitej ekonomickej situácie, keď navrhuje zavedenie tzv. progresívnej dane, teda zvýšenie daňovej záťaže iba u najväčšej príjmovej skupiny obyvateľov. To vnímajú ako kladný signál zvlášť voliči, ktorí sa dostávajú vinou zvyšujúcich sa priamych aj nepriamych daní do zložitej finančnej situácie. Dôvodom skutočnosti, že Robert Fico na svoju stranu preťahuje aj pravicových voličov, je faktická nespokojnosť časti pravicového voličského spektra s viac ako ročným pôsobením koaličnej vlády a ekonomickým stavom krajiny.
Zaujímavým momentom v predvolebnom súboji je aj výrok Roberta Fica, ktorý avizoval, že nehodlá byť vládou jednej strany a aj v prípade, že získa nadpolovičný počet poslaneckých kresiel, hodlá vládnuť s koaličným partnerom. Aj tento rozvážny postoj politika, ktorý si je vedomý svojej moci, môže prispieť k jeho fenomenálnemu víťazstvu.
S rozdielom 37,7 percentného bodu by na druhom mieste so ziskom iba 9,2 % hlasov rozhodnutých voličov skončila najsilnejšia vládna strana SDKÚ-DS. Tá dostala v posledných riadnych voľbách podporu 15,1 % hlasov. Tento pokles voličskej dôvery, ktorý sprevádza aj ostatné strany odstupujúcej vládnej koalície, je dôsledkom nespokojnosti voličov s viac ako ročným pôsobením vlády Ivety Radičovej.
Treťou stranou by sa v teoretických januárových voľbách v Národnej rade stala ďalšia vládna strana KDH, ktorú by aktuálne volilo 8,9 % voličov. Kresťanskí demokrati sú jedinou vládnou stranou, ktorá by si oproti posledným riadnym voľbám polepšila, a to o 0,4 percentného bodu. KDH je tradičnou stranou, ktorá oslovuje špecifickú a do istej miery jednotnú a teda stabilnú časť voličského elektorátu, ktorý nie je náchylný na zásadné volebné výkyvy.
Štvrtou stranou, ktorá by obsadila kreslá v Národnej rade, by sa aktuálne stala Slovensko-maďarská strana Most-Híd so ziskom 7,9 % hlasov. Táto najmenšia vládna strana, ktorá si oproti posledným voľbám pohoršila o 0,3 percentného bodu, má vďaka zameraniu na maďarskú menšinu a tematiku vzájomného národnostného a etnického uzmierenia a porozumenia, ale aj vďaka osobe bývalého predsedu Strany maďarskej koalície, šancu na znovuzískanie poslaneckých kresiel v zhruba rovnakom počte, ako je to teraz.
Piatou stranou, ktorá by sa v januári dostala do Národnej rady, je súčasná druhá najsilnejšia vládna strana a nováčik na slovenskej politickej scéne SaS (Sloboda a solidarita), ktorá by aktuálne získala podporu 6,1 % hlasov. Oproti minulým voľbám však SaS utrpela výrazný prepad o 6 percentných bodov, čomu výrazne napomohlo odštiepenie časti jej poslaneckej frakcie, ktorá založila stranu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Tá sa zároveň stala najväčším politickým konkurentom SaS. Šance na volebný úspech v nadchádzajúcich predčasných voľbách pre SaS výrazne zvýšila angažovanosť jej predstaviteľov v aktuálnej afére prebiehajúcej okolo spisov Gorila a Gorila 1. Práve poslanci strany SaS podali v súvislosti s aférou spisu Gorila, ktorá hýbe slovenskou domácou politickou scénou, trestné oznámenie s tvrdením, že ide o pravdivé informácie, ktoré mali byť v minulosti účelovo zametané pod koberec. Pravdivosť týchto spisov však časť politickej reprezentácie naopak, považuje za nepravdivé a účelovo zmanipulované v rámci predvolebného boja.
Predposlednou stranou, ktorá by v januári prekročila päťpercentnú hranicu a obsadila by teda poslanecké kreslá, by bola strana OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, a to so ziskom 5,2 % hlasov. Táto nová strana, ktorá vznikla odštiepením časti poslancov vládnej strany SaS, tak ašpiruje na volebný úspech. Ten je však závislý zvlášť od voličskej účasti a od voličskej podpory konkurenčnej SaS.
Poslednou stranou, ktorá by sa aktuálne dostala do Národnej rady, je so ziskom 5,1 % hlasov strana SNS, ktorá by si tak obhájila rovnaký počet hlasov ako pri posledných voľbách. V prípade úspechu Slovenskej národnej strany pod vedením Jána Slotu by sa mohla táto súčasná najmenšia strana Národnej rady uchádzať o miesto koaličného partnera v tejto chvíli víťaznej strany SMER-SD.
Tagy: volebné preferencie
SMER-SD dva mesiace pred voľbami atakuje päťdesiatpercentnú hranicu voličskej podpory - diskusné fórum čitateľov