Smer-SD chce prelomiť prezidentovo veto, vrátené zákony prijať

Bratislava 26. novembra (TASR) - Poslanci vládnej strany Smer-SD by mali prelomiť pri hlasovaní v Národnej rade (NR) SR veto prezidenta Ivana Gašparoviča pri dvoch vrátených zákonoch. A to návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní a návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tieto právne normy by zároveň mali prijať bez akceptovania zmien, ktoré navrhla hlava štátu.


Na dnešnej tlačovej konferencii v NR SR to avizovala predsedníčka klubu Smer-SD Jana Laššáková spolu so šéfom rezortu práce Jánom Richterom (Smer-SD). Plénum parlamentu bude o vrátených zákonoch hlasovať na aktuálnej schôdzi, ktorá sa začala dnes popoludní.

"Predsedníctvo strany Smer-SD odporučilo svojim poslancom prelomiť veto prezidenta a opätovne schváliť dvojicu noviel zákonov," uviedla Laššáková. Zároveň poslanci vládnej strany podľa jej slov nepodporia žiadne pozmeňujúce návrhy prezidenta k týmto právnym normám.

Podľa ministra Richtera je návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi veľmi dôležitý, pretože napríklad reaguje na dlhotrvajúcu diskusiu o chýbajúcej adresnosti sociálneho systému. Zároveň ním ministerstvo práce chce podľa jeho slov zvýšiť aktivitu nezamestnaných pri riešení situácie, v ktorej sa ocitli. A to prostredníctvom motivácie k zachovaniu pracovných návykov a zručností.

Na základe zákona by mali mať od januára 2014 ľudia v hmotnej núdzi nárok na finančnú pomoc od štátu vo výške 61,60 eura len vtedy, ak odpracujú 32 hodín mesačne v rámci menších obecných služieb alebo dobrovoľných činností. Základným predpokladom týchto podmienok má byť to, že ľuďom v hmotnej núdzi má byť práca ponúknutá.

Podľa prezidenta je však toto ustanovenie v zákone problematické. Pretože podľa ústavy má každý, kto je v hmotnej núdzi, právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Zároveň nemožno nikoho poslať na nútené práce alebo nútené služby. Prezident má tak pochybnosti, či je schválený zákon v súlade s ústavou. Podľa neho sa mal v zákone vymedziť pojem menších obecných služieb, alebo aspoň uviesť odkaz na príslušný právny predpis.

Gašparovič preto navrhuje, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s tým, že z neho vyjme jednu z podmienok pre nárok na dávku v hmotnej núdzi. A to účasť na menších obecných službách pre obec, alebo rozpočtovú organizáciu, alebo príspevkovú organizáciu, ktorú zriaďuje obec.

Čo sa týka novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, na základe nej by sa mali rozširovať odvetvové kolektívne zmluvy aj na ďalšie firmy v odvetví. A to bez súhlasu týchto zamestnávateľov. Úprava rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa však podľa prezidenta neguje výsledky kolektívneho vyjednávania na podnikovej úrovni, ktorého cieľom a výsledkom je uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy.

Gašparovičovi sa takisto nepozdáva, že ako kritérium malej firmy, na ktorú by sa rozširovanie nemalo vzťahovať, je stanovený počet maximálne 20 zamestnancov. Pripomína, že Európska komisia definuje ako malý ten podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb.

V súvislosti s týmito pripomienkami navrhol prezident poslancom schváliť novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní s dvoma zmenami. Kritérium počtu pracovníkov navrhol zvýšiť z 20 na 50. Rovnako chce medzi výnimky zaradiť aj taký podnik, ktorý má ku dňu účinnosti rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa uzavretú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu.

Podľa rezortu práce majú tieto opatrenia pomôcť zamestnancom vo firmách a zabezpečiť sociálny zmier. Minister dnes uviedol, že nie je "kaskadér" a nemá vôbec záujem existenčne nejakému podniku uškodiť.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR