Smer musí podľa politológa aktualizovať takzvané istoty

Politológ Miroslav Horský sa vyjadruje k zmenám, ktoré sa chystajú v najbližších dňoch v Smere a vo vláde.

Ako vnímate, že Smer sa napokon predsa len rozhodol robiť zmeny vo vláde i v strane, aj keď to pôvodne odmietal?
Po troch po sebe nasledujúcich voľbách Smer rozhodne nenaplnil vlastné ašpirácie. Prepad podpredsedu strany Vladimíra Maňku v Banskobystrickom kraji, prezidentské voľby a napokon strata jedného mandátu v Európskom parlamente, nepochybne spustili vnútorné sebazáchovné procesy v strane.

O mimoriadnom sneme a možných zmenách sa však hovorilo už po prezidentských voľbách.
Aj keď Smer-SD odolával predovšetkým tlaku médií na zvyčajné preosiatie členov vlády v polovici jej funkčného obdobia, napokon tlaku nepodľahol a médiami požadovanú rekonštrukciu vlády poprel. Katalyzátorom sa zrejme stalo isté sebaspochybnenie lídra strany Roberta Fica, ktorý sa rozhodol čeliť týmto výzvam. Celá verejnosť sa už dnes zaoberá pikantériou, ktorý minister, prípadne podpredseda strany vypadne z mocenského kruhu Smeru von.

Pomôžu Smeru personálne rošády?
Pre Smer je prvoradé vrátiť sa ku koreňom tradičných sociálnodemokratických hodnôt, aktualizovať takzvané istoty, spravodlivosť a sociálnu rovnosť spoločnosti. Musí vybrať agendy z vlastného volebného a vládneho programu, ktoré rozhodujúcim spôsobom môžu ovplyvniť výsledky volieb v roku 2016. A na týchto miestach meniť aj persóny. Notoricky známy problém nezamestnanosti je najvýraznejšou slabinou plnenia predvolebných sľubov a riešenia súčasných agend. Aj preto je pozícia ministerstva hospodárstva ohrozená. Rovnako už roky rastie nespokojnosť širokých vrstiev s úrovňou zdravotníctva a školstva. Aj preto v týchto odboroch Smer zrejme uvažuje o politickom posilnení týchto oblastí. Aj preto pozícia ministra školstva a zdravotníctva si zrejme vyžiadajú rekonštrukciu.

Závisí od týchto zmien už výsledok v parlamentných voľbách?
Smer dnes nepochybne vie, že od toho, ako zvládne tieto agendy, do veľkej miery závisí jeho volebný výsledok v nastávajúcich komunálnych, ale predovšetkým parlamentným voľbách. Ich výsledky rozhodujúcim spôsobom ovplyvnia existenciu Smeru a ďalšie pôsobenie Roberta Fica v politike. Personálne zmeny sú do veľkej miery odpoveďou na súčasnú objednávku verejnej mienky, ktorá vyžaduje zmenu, alebo obmenu politických garnitúr.

Dochádza v Smere k boju o moc?
Je pozoruhodné, že v dejinách Smeru pri vnútrostraníckom zápase o politickú moc sa v zásade objavujú tri zásadné činitele. Takzvaná bratislavská a košická frakcia a sponzori strany, ktorí zásadne ovplyvňujú politické rozhodnutia lídra. V tejto nejasne mäkko vymedzenej hranici zóny vplyvov možno vidieť aj dnes snahu jednotlivých činiteľov o získanie východzích pozícií pri vedení strany už po voľbách v roku 2016. Faktom však zostáva, že táto prognóza vyvodená zo súčasných kádrových zmien je veľmi predbežná. Smer je však jedinou politickou silou, ktorá číta znamenia doby, nie iba reakciou na každodennú objednávku, ale aj s istou politickou víziou.

Na júnovom sneme podľa informácií agentúry SITA skončí ako podpredseda strany Dušan Čaplovič. Na straníckej stoličke by ho mal nahradiť žilinský župan Juraj Blanár. Členovia Smeru-SD na ňom oceňujú, že za ním nestojí žiadna finančná skupina a nie je spájaný so žiadnymi škandálmi. Žilinská krajská organizácia Smeru-SD navyše nemala v užšom vedení zastúpenie, a to napriek dosahovaným výsledkom. Peter Pellegrini by sa mal stať tiež podpredsedom strany. Vo funkcii by mal nahradiť europoslanca Vladimíra Maňku, ktorý na jeseň neuspel v kandidatúre na banskobystrického župana. Pellegrini aj Maňka sú z Banskobystrického kraja. Podpredsednícku funkciu by mal na sneme obhájiť Marek Maďarič, ktorý sa jej v pondelok vzdal. Kandidatúru podmienil hlbokými a rozsiahlymi zmenami. Rekonštrukciou by mala prejsť aj vláda. Čaploviča v rezorte školstva má nahradiť Pellegrini. Skončiť má aj minister hospodárstva Tomáš Malatinský, nahradiť by ho mal podľa informácií agentúry SITA súčasný minister životného prostredia Peter Žiga.