Smer chce volebnú hranicu 10 percent, opozícia by nebola

BRATISLAVA 6. júna  - Smer-SD celkom nezavrhuje myšlienku SaS okresať štátny príspevok na činnosť pre politické strany, ktoré vo voľbách získali viac ako desať percent hlasov.


"Vieme si predstaviť podporu tohto návrhu, avšak s podmienkou, že sa s opozíciou rovnako dohodneme na zvýšení kvóra pre vstup do parlamentu na desať percent," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa sociálnych demokratov Monika Počátková.

Ak by desaťpercentné kvórum platilo už v tohtoročných parlamentných voľbách, do snemovne by sa dostal len Smer-SD a obsadil by všetkých 150 mandátov.


"Zaujímavý úhybný manéver"

Poslanec NR SR za SaS Martin Poliačik zvýšenie kvóra odmieta a tvrdí, že strana ho v žiadnom prípade nepodporí.

"Príde mi to ako zaujímavý úhybný manéver, ale s podstatou návrhu to nemá nič spoločné," komentoval ponuku od Smeru-SD.

Počátková reagovala na návrh liberálov, aby Smer-SD od roku 2013 dostával nižší príspevok na činnosť. Do nasledujúcich volieb by tak dostal namiesto 8,92 milióna približne 6,86 milióna eur, prišiel by teda o viac než dva milióny eur.

Návrh počíta s tým, že stranám, ktoré vo voľbách dostali najmenej desať percent hlasov, by sa príspevok za hlasy nad touto hranicou krátil o štvrtinu. Keďže viac než desať percent hlasov v marcových voľbách získal len Smer-SD, ostatné politické strany by zmenu nepocítili.

„Tento mechanizmus sa nedotýka malých, slabých politických strán, ktoré majú stále potenciál rastu; naopak, solidarizuje to veľké strany s vysokým volebným ziskom,“ píšu autori novely v dôvodovej správe.


Opisovali od Smeru

Martin Chren, Juraj Miškov, Jozef Kollár a Daniel Krajcer sa netaja, že pri okresaní príspevku pre veľké strany sa inšpirovali plánovaným zvýšením dane z príjmu pre zamestnancov s nadštandardnými platmi, ktoré ohlásila vláda Roberta Fica.

„Do systému financovania politických strán sa tak zavádza obdoba tej formy solidarity, aká je obsiahnutá v návrhu na progresívne zdaňovanie fyzických osôb,“ píšu v dôvodovej správe.

O návrhu bude parlament rokovať na svojej tretej schôdzi, jej začiatok je naplánovaný na 19. júna.

Ako to funguje teraz

Príspevok na činnosť závisí od počtu hlasov získaných vo voľbách, za každý strana s volebným ziskom nad tri percentá dostane jedno percento mzdy v národnom hospodárstve, v roku 2011 priemerný plat dosiahol 786 eur, za každý hlas teda strana dostane 7,86 eura.

Príspevok na činnosť je rozdelený na 48 častí, ktoré sa vyplácajú postupne počas štyroch rokov volebného obdobia. V tomto roku sa vyplatia tri časti, do roku 2016 zvyšných 45. Novela sa má dotknúť práve týchto 45 častí.

Strany s volebným ziskom nad tri percentá majú okrem príspevkov nárok aj na príspevok za hlasy, ten sa vypláca jednorazovo a v súčasnosti má rovnakú výšku ako suma, ktorú politické subjekty dostanú za celé štyri roky na činnosť. Parlamentné strany majú nárok aj na príspevok na mandát.

Najsilnejší Smer-SD tak za daných podmienok za aktuálne volebné obdobie dostane od štátu približne 23,7 milióna eur a celkovo si strany rozdelia približne 48,1 milióna. Príspevku za hlasy a na mandáty sa predmetná novela nedotýka.