Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

19. októbra 2009

Sme úspešní v boji proti nelegálnej migrácii?



Radosť zo znovu získanej slobody pohybu po vstupe Slovenska do Schengenského priestoru prišla spolu s obavami spojenými s ilegálnou migráciou, prevádzačstvom, či organizovaným zločinom. Hlavná ...



Zdieľať
BRATISLAVA 19. októbra (WN/PR) - Radosť zo znovu získanej slobody pohybu po vstupe Slovenska do Schengenského priestoru prišla spolu s obavami spojenými s ilegálnou migráciou, prevádzačstvom, či organizovaným zločinom. Hlavná pozornosť sa vtedy upriamila na zabezpečenie našej výhodnej hranice, ktorá sa zároveň stala východnou hranicou Únie.


V období rokov 2001 až 2002 boli na Slovensku zaznamenané enormne silné migračné toky. Počet zadržaných ilegálnych migrantov sa v tomto období vyšplhal na alarmujúcich 15 tisíc osôb ročne. So vstupom krajiny do Únie sa však paradoxne počet ilegálnych migrantov smerujúcich do SR rapídne znížil. V roku 2005 úrady zaznamenali už len niečo vyše 8000 neoprávnených pobytov a prekročení hraníc. Ochrana vonkajšej hranice Únie vyžaduje od Slovenska zodpovedný a koordinovaný prístup. Merateľné výsledky hovoria o viditeľnom znížení počtu ilegálnych migrantov v krajine. Štatistiky z minulého roka už hovoria len o 2300 nelegálnych pobytoch a vstupoch do krajiny. Vzhľadom na dobre koordinované prevádzačské siete sa Slovenskej republike však pašeráctvo ľudí nedarí eliminovať úplne. Ako jeden z vážnych problémov bol v tejto súvislosti identifikovaný profil prevádzača, ktorý indikuje, že v prevádzačských skupinách pôsobí veľký počet maloletých občanov Slovenska a Ukrajiny, na ktorých je ťažký právny dosah.

Okrem zvýšenia ochrany vonkajšej hranice EÚ však Slovensko prispieva k predchádzaniu nelegálnej migrácie prevenciou prostredníctvom poskytovania humanitárnej pomoci. Humanitárny aspekt potierania nelegálnej migrácie spočíva predovšetkým v eliminácii jej príčin v krajinách pôvodu. Ako uviedol Alexander Thurzo, vedúci oddelenia pre spoluprácu s agentúrou FRONTEX a vzdelávanie Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR, za spomínané príčiny sa považuje primárne ekonomická polarizácia sveta a následný rast chudoby v zaostalých regiónoch. Ivana Raslavská z občianskeho združenia Človek v ohrození v tejto súvislosti tiež potvrdila, že cielená humanitárna pomoc je považovaná za jeden z najúčinnejších preventívnych nástrojov v boji proti nelegálnej migrácii.

Konferencia pod názvom „Bezpečnostné aspekty nelegálnej migrácie“ poskytla priestor pre diskusiu a pomenovanie rôznych aspektov nelegálnej migrácie. Podujatie sa uskutočnilo v bratislavskom Zichyho paláci za početnej účasti domácich odborníkov z akademickej a politickej sféry ako aj zástupcov mimovládneho sektora.

Počas diskusie bola Európskej Únii vytknutá jej schyzofrénia v oblasti imigračných politík. Na jednej strane sa Únia svojimi aktivitami snaží, aby migranti neopúšťali svoje krajiny pôvodu, no na strane druhej niektoré členské krajiny legalizujú pobyty viacerých skupín nelegálnych migrantov po istej dobe ich života v ilegalite. Táto dvojitá hra v konečnom dôsledku môže spôsobovať príchod nových nelegálnych migrantov s vidinou možnosti získania dodatočného povolenia k pobytu.

Počet migrantov v Európe sa v roku 2005 odhadoval na 64 miliónov. Podľa slov Mariána Vlasatého z Medzinárodnej organizácie pre migráciu, je isté, že toto číslo bude ďalej narastať, nakoľko Európa je z pohľadu migrantov najatraktívnejším makroregiónom na svete. „Pri demografickom trende v Únii je zrejmé, že EÚ pre zachovanie tempa hospodárskeho rozvoja bude potrebovať pracovníkov z tretích krajín." Týmito slovami Andrea Elsheková-Matisová, vedúca zastúpenia Európskej komisie v SR, poukázala na ambivalenciu fenoménu medzinárodnej migrácie. Každá minca má dve strany. A tak aj migrácia cudzincov do Európy predstavuje ako záťaž v podobe hospodárskych a bezpečnostných dôsledkov, tak aj prínos práve v spojitosti s novou pracovnou silou.

Cyklus konferencií NST III je organizovaný v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v SR a Ekonomickou univerzitou v Bratislave za finančnej podpory Sekcie verejnej diplomacie NATO.

Informácie poskytla Lucia Weinbergerová z Euroatlantického centra.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Projekt Kia si zo strany štátu vyžiada ďalšie financie
<< predchádzajúci článok
Podľa Lajčáka neprichádza do úvahy otvoriť Lisabonskú zmluvu