Sme testovacia veľmoc, kritizujú analytici. Takto by mohla vyzerať nová stratégia inšpirovaná zahraničím

V súvislosti s tým avizovali zmeny, ktoré chceli oznámiť v stredu 14. apríla.

Premiér Eduard Heger v utorok na tlačovej konferencii však tento termín posunul opäť o týždeň s odôvodnením, že na novej stratégii stále pracujú. Oznámil tiež, že sa od pondelka budúceho týždňa otvoria obchody a služby, no negatívne testy budú aj naďalej potrebné.

Novú testovaciu stratégiu teda zatiaľ nepredstavia. Okrem testovania na školách či v podnikoch by sa v nej pritom malo riešiť „aj vyňatie testovania z COVID automatu a nastavenie nezávislej testovacej stratégie“. Ďalšou témou je aj samotestovanie.

Odborníci z rôznych oblastí zmenu stratégie považujú za nutnú. Napríklad projekt Dáta bez pátosu dlhodobo považuje testovanie na Slovensko za neefektívne. „Milióny eur nazmar. Sme testovacia veľmoc. Už nás nikto nepredbehne,“ napísali na sociálnej sieti.

Okres Zlaté Moravce

Svoj postoj Dáta bez pátosu vysvetľujú na príklade zo Zlatých Moraviec, kde v celom okrese za minulý týždeň na 100-tisíc obyvateľov testy odhalili 12 infikovaných. Keďže však tento okres má len 40-tisíc obyvateľov, skutočný počet infikovaných je ešte nižší.

„Tých 12 musíme vynásobiť 0,4. Dostanete päť infikovaných, čo je od pondelka do piatku vždy za celý deň v celom okrese jeden infikovaný a cez víkend dvakrát nula,“ uvádzajú analytici projektu.

Napriek tomu bude okres podľa COVID automatu aj budúci týždeň stále červený.

Týmto príkladom chcú povedať, že je jednak nutné prehodnotiť COVID automat, ale tiež že testovanie v dnešnej forme je plytvaním zdrojov. Za jeden deň sa spraví cez pol milióna antigénových testov, pričom každý, po zarátaní všetkých nákladov, stojí 10 eur.

Financie nad testy

Na finančnú stránku testovania upozornila aj predsedníčka zdravotníckeho výboru NR SR Jana Bittó Cigániková (SaS). Na sociálnej sieti upozornila, že „nájdenie jedného jediného pozitívneho človeka nás teda vychádza na 3 438 eur“.

Cigániková navrhuje, aby sme sa v rámci testovacej stratégie sústredili na lepšiu starostlivosť o pozitívnych a chorých. Pripomenula tiež, že celoplošné testovanie má význam v ohniskách, aj to iba v kombinácii s obmedzením pohybu, či vo fabrikách, kde sa stretáva veľa ľudí.

Podľa jej slov by sa antigénové testovanie nemalo zrušiť úplne, no malo by ostať iba „ako rýchlo dostupná možnosť pre ľudí, ktorí to potrebujú, teda majú príznaky, podozrenie alebo chcú chrániť svojich blízkych“.

172 dní testovania

„Testujeme už 172. deň od pamätného 23. októbra,“ pripomínajú aj matematici, čím poukazujú na neflexibilnosť testovacej stratégie a zbytočné plytvanie zdrojmi. Plošné testovanie kritizuje aj bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.

Vo svojich vyjadreniach je miernejší ako Dáta bez pátosu, rovnako však poukazuje na „neadresnosť“ plošného testovania. Kľúčová otázka v novej stratégii podľa jeho slov bude aj to, či sa dočkáme efektívnejšieho využitia testov podľa ich účelu a situácie.

PCR testy, rovnako ako tie antigénové, majú svoje silné a slabé stránky. Smatana verí, že po „roku od začiatku pandémie sa nastavia rozumné pravidlá ich používania“. Vo svojom príspevku spomína aj stratégie, ktorými by sa Slovensko mohlo inšpirovať.

Séroprevalenčné štúdie

Uvítal by najmä „rozšírenie metód testovania o systémové séroprevalenčné štúdie“, aké sa robia napríklad v Spojenom kráľovstve. Táto metóda sa využíva na odhad podielu infikovanej populácie, a to konkrétne hľadaním protilátok v krvi.

Táto metóda má pomôcť odhaliť takých ľudí, ktorí ochorenie prekonali, ale nevedia o tom, čiže sa ňou zisťuje premorenie populácie. Problémom je, že niektoré osoby potrebujú aj viac ako tri týždne na rozvinutie protilátok, u iných sa zase aj po prekonaní ochorenia nemusia rozvinúť vôbec.

Už minuloročné výskumy naznačili, že výsledky séroprevalentných štúdií môžu byť zavádzajúce. Napríklad v Španielsku, ktoré bolo pandémiou v čase štúdie silne zasiahnuté, bola séropozitívna iba malá skupina populácie, ako uvádza odborný portál BMJ.

Odchýlky výskumu v Španielsku boli pozorované práve u osôb s miernym či asymptomatickým priebehom ochorenia COVID-19.

Veľká Británia

Spojené kráľovstvo má však testovaciu stratégiu orientovanú aj iným smerom. Podľa BBC majú Angličania od minulého týždňa v rámci predĺžených vládnych opatrení nárok na dva domáce rýchlotesty týždenne zadarmo. Výsledky dokážu vyhodnotiť do 30 minút.

Dostupné sú v lekárňach, na poštách, v testovacích centrách a dajú sa tiež objednať online. Ich chybovosť je iba jeden nesprávny výsledok na 1 000 testov. K dispozícii majú byť ďalšie dva roky, pričom britskú vládu vyjdú v prepočte na takmer 43 miliárd eur.

Tieto samotesty sú pritom určené hlavne ľuďom, ktorí nemajú žiadne príznaky ochorenia COVID-19, ale zistia napríklad, že boli v kontakte s pozitívnou osobou. Negatívny výsledok tohto testu pre Britov znamená, že im končí karanténa.
Samotesty

Ministerstvo zdravotníctva nakúpilo podobné testy aj na Slovensku. Dokopy 35 miliónov kusov, ktorým ešte pred viac ako mesiacom Úrad pre normalizáciu, meteorológiu a skúšobníctvo SR udelil výnimku na samotestovanie, však odvtedy leží v skladoch.

Hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová pre portál vZdravotníctve.sk na otázku, kedy sa začnú používať, uviedla len to, že túto tému riešilo minulý týždeň konzílium odborníkov a o „detailoch budú komplexne informovať“.

Samotesty boli pritom dobrým riešením pre väčšinu veľkých európskych krajín, napríklad aj pre Nemcov či Francúzov, a to kvôli problémom s laboratóriami, ktoré nestíhali testy vyhodnocovať.

Týždeň starý výsledok z hľadiska rizika šírenia vírusu SARS-CoV-2 nemá žiaden význam. V menších krajinách, akou je aj Slovensko, síce problém so zahltenými laboratóriami nie je, napriek tomu by samotesty mohli štátu ušetriť mnoho finančných nákladov.

Odporúčania

Budúci týždeň sa snáď dozvieme, či sa Slovensko pri novej testovacej stratégii inšpirovalo týmito európskymi krajinami alebo budeme pokračovať v pravidelnom plošnom testovaní. Faktom je, že mobilné odberové miesta majú s ministerstvom zmluvy platné do 30.6.

Európske Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, ako aj Svetová zdravotnícka organizácia v čase, kedy sa väčšina sveta potýka s ďalšou nastupujúcou vlnou pandémie opäť zdôrazňujú, na čo by sa štáty pri testovacích stratégiách mali sústrediť.

Päť najdôležitejších bodov je kontrolovanie prenosu, ktoré sa dá dosiahnuť trasovaním, ďalej sledovanie rýchlostí prenosu a závažnosti vírusu SARS-CoV-2, zmiernenie vplyvu v nemocniciach a v zariadeniach sociálnych služieb, detekcia ohnísk a udržanie eliminácie COVID-19 tam, kde sa už raz podarilo ochorenie poraziť.