|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. septembra 2013
Slovinsko bude potrebovať financie zo zahraničia na pomoc bankám
Rakúsky prezident Heinz Fischer počas panelovej diskusie na Bledskom strategickom fóre v slovinskom Blede 2. septembra 2013.
Zdieľať
Rakúsky prezident Heinz Fischer počas panelovej diskusie na Bledskom strategickom fóre v slovinskom Blede 2. septembra 2013. Foto: TASR/AP
Bled 3. septembra (TASR) - Slovinsko bude potrebovať finančné zdroje zo zahraničia, aby dokončilo bankovú reformu. A nemalo by sa báť požiadať o pomoc. Vyhlásil to dnes hlavný ekonóm Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Erik Berglof na okraj strategického fóra, ktoré sa dnes končí v slovinskom Blede. Informovala o tom agentúra Reuters.Mnohí odborníci sú presvedčení, že Slovinsko bude musieť v priebehu niekoľkých mesiacov požiadať o pomoc, aby mohlo dokončiť bolestivý proces ozdravenia zadlženého bankového systému.
"Slovinsko bude určite potrebovať finančné zdroje zo zahraničia, aby ozdravilo banky, otázkou tak je, či to zvládne aj bez formálnej žiadosti o úver od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF)," vyhlásil Berglof, podľa ktorého je stigma spojená s minulými záchrannými programami EÚ a MMF chybou. Opak je pravdou, obe inštitúcie môžu podľa neho poskytnúť skutočne konštruktívnu podporu ekonomike, ktorá sa snaží vyriešiť vážne problémy.
Slovinská vláda bojuje s bankovými dlhmi vo výške zhruba 7,5 miliardy eur. Kabinet v máji získal určitý čas, podarilo sa mu umiestniť na trhu dlhopisy za 3,5 miliardy eur. Ale náklady Slovinska na ozdravenie bankového sektora vytrvalo stúpajú, výnosy z 10-ročných dlhopisov krajiny už dosiahli na sekundárnych trhoch 6,8 %. Priblížili sa tak ku kritickej hranici 7 %, pri ktorej muselo Grécko požiadať o prvý záchranný úver.
Slovinský minister financií Uroš Čufer dnes novinárom povedal, že jeho krajina si už tento rok nepotrebuje požičiavať peniaze na finančných trhoch. Nenaznačil však, či namiesto toho požiada o pomoc EÚ.
Guvernér centrálnej banky Boštjan Jazbec minulý týždeň vyhlásil, že Slovinsko je podľa neho schopné vyriešiť svoje problémy bez pomoci zvonka, aj keď zároveň pripustil, že s pomocou európskych partnerov by to mohlo byť menej nákladné. Dodal, že vláda denne čelí dileme, či je lepšie požiadať, alebo nepožiadať o pomoc.
Jazbec na otázky novinárov ďalej povedal, že výsledky externého auditu najväčšej slovinskej banky NLB, ktoré sú kľúčové pre odhad sumy potrebnej na záchranu bánk a transfer nesplácaných úverov do tzv. zlej banky, by mali byť známe na budúci mesiac. A výsledky auditu ďalších deviatich bánk budú k dispozícii koncom októbra alebo začiatkom decembra.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR