Slovenský prieskum potvrdil zahraničnú štúdiu. Ak sa nechcete nakaziť COVID-19, týmto ľuďom sa vyhýbajte

Je jasné, že medzi nami sú aj nezodpovední ľudia, ktorí ROR (rúška, odstup, ruky) dodržiavať nebudú.

Ukázalo sa však, že to pre nich môže byť ťažké z objektívnych príčin. Výsledky brazílskej štúdie podporil aj prieskum vedcov z Ústavu experimentálnej psychológie (ÚEP) v rámci Centra spoločenských a psychologických vied SAV (CSPV SAV).

Obe vedecké práce skúmali, do akej miery sú osobnostné črty „extroverzia a svedomitosť“ spojené s dodržiavaním opatrení na zabránenie šírenia COVD-19, konkrétne sociálneho dištancu a umývania rúk.

Brazílska štúdia

Autori brazílskej štúdie, Lucas de Francisco Carvalho, Giselle Pianowski a André Pereira Gonçalves z Universidade São Francisco, vychádzali z hypotézy, že dodržiavanie opatrení by malo byť pre niektorých ľudí pohodlnejšie ako pre iných.

Preto vypracovali špeciálny dotazník, ktorý ešte počas prvej vlny pandémie vyplnilo 715 Brazílčanov vo veku od 18 do 78 rokov. Zber údajov sa uskutočnil online.

Vzorka bola pestrá a boli v nej aj ľudia, ktoré mali s ochorením COVID-19 priame alebo nepriame skúsenosti. Aj to malo vplyv na závery štúdie, z ktorých je jasné, že extroverzia a svedomitosť sú pre dodržiavanie ochranných opatrení skutočne dôležité aspekty.

Rešpektovanie pravidiel

„Naším cieľom bolo preskúmať asociácie medzi dvoma osobnostnými vlastnosťami, extroverziou a svedomitosťou, a ich angažovanosť v súvislosti s dvomi opatreniami na zabránenie šíreniu vírusu,“ vysvetľujú Brazílčania svoj zámer.

Podľa ich predpokladu extrovertní ľudia sú všeobecne náchylní k blízkosti a sociálnemu kontaktu. Naopak, svedomití ľudia sú organizovaní, precízni a majú sklon rešpektovať normy a spoločenské pravidlá.

Carvalho, Pianowski a Gonçalves preto predpokladali, že u extrovertov je menej pravdepodobné, že budú dodržiavať opatrenia a pomôžu tým zabrániť šíreniu vírusu COVID-19 ako u svedomitých ľudí. Ukázalo sa, že mali pravdu.

Pozor na extrovertov

„Zdá sa, že stereotyp o spoločenskejšom extrovertovi, ktorý má potrebu intenzívnejšieho sociálneho kontaktu, a preto je menej ochotný dodržiavať sociálnu izoláciu, má základ v reálnom správaní,“ potvrdil Jakub Šrol z ÚEP.

Zistenia slovenských psychológov sa zhodujú s tým, čo sa podarilo odhaliť Brazílčanom. Z oboch štúdií vyplynuli aj iné, čiastkové výsledky. „Dôslednejšie nosenie rúšok pozitívne súviselo s vyšším neuroticizmom,“ dodal Šrol.

Aj keď celkovo štúdia z dielne SAV vykreslila Slovákov v pozitívnom svetle ako zodpovedných v prístupe k ROR, vedci z Brazílie upozorňujú na potrebu motivácie extrovertov. Ich ťažkosti so zachovaním odstupu môžu vystaviť vyššiemu riziku nielen ich, ale aj ostatných.

Vplyv pandémie

„Aj keď chýbajú empirické dôkazy, staršie publikácie tvrdia, že návyky a trendy správania majú vplyv na ochranné opatrenia a zdôrazňujú, že pre kontrolu šírenia COVID-19 je rozhodujúce individuálne správanie,“ vysvetľujú brazílski autori.

Treba však jedným dychom dodať, že z týchto publikácii tiež vyplýva, že ľudia majú v extrémnych situáciách sklon dodržiavať ochranné opatrenia. Otázne je, ako dlho vydržia a do akej miery.

Vplyv koronavírusu na duševné zdravie je totiž podľa autorov brazílskej štúdie obrovské. Pandémia zvyšuje depresívne a úzkostné symptómy, stresové poruchy, nespavosť, hnev a strach. Tiež môže vyvolať sociálne narušenie.

Prosociálne správanie

Nateraz sa však na Slovensku dramatického „trestu“ za správanie sa extrovertov báť nemusíme. Vyvažuje ho konanie svedomitých Slovákov. Tí, ktorí dodržiavajú opatrenia vo vyššej miere, totiž vykazujú aj viac prosociálneho správania.

Prejavuje sa to tým, že si napríklad objednávajú jedlo z obľúbenej reštaurácie či nakupujú z eshopov obchodníkov, ktorých by chceli podporiť, alebo tiež posielajú finančné príspevky ľuďom postihnutým pandémiou.