Slovenský filmový ústav predstavil moderné digitalizačné pracovisko

Bratislava 25. apríla (TASR) - Slovenský filmový ústav (SFÚ) tento týždeň predstavil filmárom svoje digitalizačné pracovisko, ktorým sa zaradil medzi moderné európske filmové archívy, ako sú napríklad British Film Institute, Deutsches Filminstitut alebo filmový archív v Bologni či v Paríži. Nachádza sa v suterénnych priestoroch bratislavského Kina Lumiére a je vybavené najmodernejšími technológiami. Jeho vybudovanie patrí k hlavným aktivitám národného projektu Digitálna audiovízia.


S výstavbou pracoviska sa začalo v druhej polovici roka 2013, v pilotnej prevádzke bolo spustené v prvom štvrťroku 2014. Na jeho plnú prevádzku boli zaškolení pracovníci, ktorí sa od júna 2014 podieľajú v trojzmennej prevádzke na celom procese digitalizácie a digitálnom reštaurovaní filmov. "Súčasťou digitalizačného pracoviska SFÚ sú výkonný archívny obrazový filmový skener a prepis zvuku, stanice na digitálnu retuš obrazu a zvuku, digitálne strižne, filmová a digitálna projekcia so zariadeniami na farebné korekcie, pracovisko prezervačných činností a filmová čistička, miestnosť pre media asset management a operatívne dátové úložisko," uvádza Martina Polčíková, hlavná projektová manažérka národného projektu Digitálna audiovízia.

Na pracovisku sa digitalizujú slovenské hrané, dokumentárne, animované a spravodajské filmy z archívnych zbierok SFÚ, ktoré sú významným dobovým svedectvom. V súčasnosti má SFÚ zdigitalizovaných 579 filmových objektov v rozlíšení 2K, z nich je 535 spravodajských materiálov, 12 hraných, 2 dokumentárne a 30 animovaných.

Procesmi reštaurovania a digitalizácie tu prešiel aj celovečerný film režiséra Miloslava Luthera Chodník cez Dunaj (1989). Tragický príbeh z obdobia po vzniku vojnovej Slovenskej republiky a Protektorátu Čechy a Morava v novej verzii po prvý raz slávnostne uviedli na nedávnom 22. MFF Febiofest. Miloslav Luther vyjadril spokojnosť s novou podobou diela. "Reštaurovaný obraz i zvuk si zachoval a potvrdil poetiku nášho filmu, preto chválim všetkých, ktorí na digitalizácii pracovali, prípadne sa o ňu pričinili," povedal režisér s tým, že pri digitalizácii by mala byť prítomnosť tvorcov nediskutovateľnou podmienkou. "Minimálne kameramana filmu, nakoľko pri každom reštaurovaní umeleckého diela hrozí pokušenie vylepšiť formálnu stránku podľa osobného či trendového vkusu, bez ohľadu na pôvodný zámer tvorcov, ich autorského práva, či požadovanú jednotu obsahu a formy."

Pri reštaurovaní archívnych titulov sa dbá predovšetkým na zachovanie zhody s originálnym filmom. Pracovníci digitalizačného pracoviska SFÚ na tom spolupracujú priamo s kameramanmi, ktorých zastrešuje Asociácia slovenským kameramanov (ASK). Na reštaurovaní spomínanej snímky Chodník cez Dunaj sa podieľal jej kameraman Vladimír Holloš. Rovnako považuje prítomnosť kameramana v procese reštaurovania filmov za nezastupiteľnú: "Pretože len kameraman a režisér boli tvorcami výtvarného riešenia filmu, žili v dobe, kedy film vznikal, a keď sa už tvorcovia filmu nemôžu zúčastniť na reštaurovaní, mal by ich zastúpiť kameraman z ich generácie."

Náročné na reštaurovaní podľa Vladimíra Holloša bolo "osvojenie si možností, aké toto moderné technické zariadenie poskytuje, a následne nedať sa zviesť týmito možnosťami na úkor pôvodného výtvarného riešenia filmu. Pôvodná negatívna surovina i jej spracovanie mali určité charakteristické danosti a digitálna technológia nám umožňuje pohyb v každom smere, či už v oblasti farebnosti, tonalite, prekreslení tónov v pod alebo preexpozícii. Môžem povedať, že kvalita výslednej kópie je výborná, nad moje očakávania".


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR