Slovenský chemický priemysel musí čeliť hrozbám

Ilustračné foto. Foto: SITABRATISLAVA 7. apríla (WEBNOVINY) - Sľubne naštartované oživenie slovenského chemického odvetvia, ktoré nastalo po kríze, ohrozuje plánované predávanie emisných povolení, likvidácia starých environmentálnych záťaží a európska chemická legislatíva REACH.


Vo štvrtok to na tlačovej besede Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR uviedol jeho prezident Roman Karlubík.

Medzi ďalšie negatíva dopadajúce na chemický sektor podľa neho patrí nedostatok elektrickej energie v súvislosti s prehodnocovaním ďalšieho využívania atómových elektrární po havárii v japonskej elektrárni vo Fukušime a rast cien ropy v súvislosti s politickou nestabilitou v arabských štátoch.

Za najvýraznejší problém pre chemický priemysel označil Karlubík obchodovanie s emisnými kvótami (ETS), ktoré majú byť v rámci Európy spoplatnené na základe benchmarku. "Ide o porovnania s vybranými technológiami nielen technologicky najlepšími, ale najmenej zaťažujúcimi životné prostredie.


"Zaplatí to hlavne spotrebiteľ"

Pritom napríklad iba v hnojivách má tieto technológie k dispozícii minoritná časť európskych výrobcov a iba nášho výrobcu to bude stáť milióny eur," uviedol Karlubík. Na celoeurópskej úrovni budú musieť podľa odhadov spoločnosti rátať s priamymi výdavkami na úrovni 1 mld. eur a s nepriamymi vo výške až 4 mld. eur. "Zaplatí to však hlavne spotrebiteľ v cenách finálnych výrobkov," konštatoval Karlubík.

Prezident ZCHFP taktiež poukázal na negatíva spojené s európskou chemickou legislatívou REACH. "Podľa štúdie napríklad iba REACH berie približne 70 % hrubého konsolidovaného zisku sektoru chémie v rámci Slovenska. Tieto peniaze by inak podniky reinvestovali a mohli ponúknuť lepšie pracovné podmienky," povedal Karlubík. Ako ďalej informoval, aj zásluhou tejto legislatívy bol dovoz chemických surovín z mimoeurópskych krajín minimalizovaný. "Následkom toho došlo k enormnému nárastu cien v desiatkach až stovkách percent, čo opäť zaplatí spotrebiteľ," upozornil Karlubík.


Trápi ich aj vláda

Slovenský chemický priemysel trápi podľa prezidenta ZCHFP aj pripravovaný zákon o starých environmentálnych záťažiach, ktorý sa do pozornosti vlády dostal po vlaňajšom úniku toxického kalu z maďarskej hlinikárne MAL. Zväz však kabinetu Ivety Radičovej vyčíta, že v tejto otázke necháva podniky bez finančnej podpory štátu, zatiaľ čo štátne firmy budú sanované z rozpočtu.

"Chápeme snahu EÚ o riešenie globálnych environmentálnych hrozieb, na druhej strane však nemôžeme nechať bez povšimnutia, že bremeno nákladov na plnenie prísnych kritérií si odnášajú najmä malé a stredné podniky nových členských štátov, pretože pravidlá hry boli a sú na mieru veľkých nadnárodných korporácií so silným finančným zázemím a veľkým odborným potenciálom," povedal Karlubík.

Ako pokračoval, výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle Slovenska. "Hrubý domáci produkt Slovenska je z 80 % závislý od exportu, z toho takmer 17 % tvorí práve chemický priemysel," uzavrel Karlubík.


V chemickom priemysle pracovalo takmer 35-tisíc ľudí

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu v súčasnosti reprezentuje 57 členských subjektov, v ktorých pracuje viac ako 12 tis. pracovníkov. V celom odvetví chémie podniká 186 firiem s počtom zamestnancov viac ako 20. V chemickom odvetví na Slovensku k 30. septembru 2010 pracovalo 34 771 ľudí.

Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá, pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie v rámci samotného odvetvia, ďalej výrobky pre potreby mnohých iných odvetví hospodárstva, vrátane finálnych výrobkov pre obyvateľstvo.