Slovensku hrozí, že z eurofondov vyčerpá len 75 percent

BRATISLAVA 9. februára (WEBNOVINY) - Ak by doterajšie slimačie tempo v čerpaní eurofondov pokračovalo, Slovensko v tomto sedemročnom programovom období využije z peňazí Európskej únie len okolo 75 % z možných 11,5 mld. eur, uviedol manažér Inštitútu hospodárskej politiky pre kohéznu politiku Michal Sántai. Dodal, že v takom prípade budeme musieť na konci roku 2015 vrátiť Európskej únii nevyužité 3 mld. eur.


"Verím, že nikto z nás si nechce predstaviť takýto čierny scenár. Bohužiaľ, čerpanie je konštantné, od stredu roku 2009 sa stále čerpá rovnako a za posledný rok sme nespravili nič preto, aby sa čerpanie zvýšilo," povedal Sántai vo štvrtok na stretnutí s médiami pri hodnotení využívania eurofondov.

Slovensko v minulom roku čerpalo mesačne priemerne len 1 % z celkových možných európskych zdrojov a podľa úrovne ich využívania mu v Európskej únii patrí až 22. miesto spomedzi 27 členských štátov. Najlepšie v čerpaní eurofondov je Litva a Estónsko, najhoršie Rumunsko a

Efektívnejšiemu a rýchlejšiemu čerpaniu eurofondov na Slovensku podľa Inštitútu hospodárskej politiky prekáža päť hlavných problémov. "Po prvé je to neefektívne riadenie implementácie, pretože v súčasnom stave je riadenie eurofondov atomizované, decentralizované a je do toho zapojené veľké množstvo inštitúcií, ktoré sa viac-menej autonómne správajú," povedal ďalej Sántai.

Centrálny koordinačný orgán, ktorý by mal byť zodpovedný za čerpanie, nemá podľa neho v rukách žiadne nástroje, aby donútil riadiace orgány operačných programov, čiže jednotlivé rezorty, aby robili všetko pre zrýchlenie čerpania eurofondov.

Ďalším problémom je podľa inštitútu nedodržiavanie systému riadenia, komplikovanosť a nadmerná byrokracia, ako aj pomalé kontrahovanie nových projektov a tiež problémy vo verejnom obstarávaní. "Pomalé kontrahovanie nových projektov je zásadná záležitosť. Bez kontrahovania sa nedá čerpať a pomalé kontrahovanie je najhoršou príčinou, prečo sa tak pomaly čerpá v programoch Informatizácia spoločnosti, ale aj Doprava," dodal Sántai.

Súčasný zákon o verejnom obstarávaní podľa neho vôbec nevyhovuje, a je skôr prekážkou čerpania eurofondov. Operačný program Informatizácia spoločnosti, ktorý s 9 % najslabšie čerpá európske zdroje, musí v tomto roku podľa neho vyčerpať 138 mil. eur, inak tieto peniaze prepadnú. Táto suma je pritom o polovicu vyššia ako spomínaný program doposiaľ využil za päť rokov.

Slovensko z celkovej alokovanej sumy 11,498 mld. eur ku koncu minulého roka vyčerpalo 2,877 mld. eur, čo predstavuje 25,02 %. Zakontrahovaných, čiže zazmluvnených bolo koncom minulého roka 7,778 mld. eur prostriedkov z eurofondov, čo je 67,64 % z alokovanej sumy. Oproti koncu júna 2010 kontrahovanie vzrástlo o 26,86 percentuálneho bodu.

Najvyššiu úroveň čerpania eurofondov mal ku koncu minulého roka Operačný program Zdravotníctvo. Z 250 mil. eur využil 106,24 mil. eur, čo je 42,49 % z vyčlenených peňazí. Nasledujúci program Technická pomoc s mierou čerpania 39,8 % použil 38,85 mil. eur z možných 97,6 mil. eur. Regionálny operačný program vyčerpal 38,62 % zdrojov, keď z 1,555 mld. eur využil 600,29 mil. eur.

Vyšší podiel čerpania ako 25 % dosahuje šesť z jedenástich operačných programov. Patrí k ním aj program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ktorý vyčerpal 37,73 % peňazí, pričom použil 293,16 mil. eur zo 777 mil. eur. Program Zamestnanosť a sociálna inklúzia s mierou čerpania 34,59 % použil 305,04 mil. eur z 881,8 mil. eur. Nad celkovou úrovňou využívania eurofondov je s 30,54 % ešte program Bratislavský kraj, ten minul 29,07 mil. eur z 95,21 mil. eur.

Nasleduje program Doprava s úrovňou čerpania 23,19 %, keď použil 743,58 mil. eur z 3,207 mld. eur. Program Výskum a veda má čerpanie 20,14 %, pričom minul 243,54 mil. eur z 1,209 mld. eur. Program Životné prostredie použil z eurofondov 18,98 % peňazí a z 1,82 mld. eur využil 345,39 mil. eur. Program Vzdelávanie s mierou čerpania 13,36 % rozdelil 82,51 mil. eur zo 617,8 mil. eur. Poradie uzatvára s 9,04 % program Informatizácia spoločnosti, ktorý z 988,1 mil. eur použil 89,32 mil. eur.