Slovensko vyslalo v roku 2008 rozporuplné signály, poznamenal Samson

BRATISLAVA 29. decembra (WEBNOVINY) - Slovensko nebolo schopné v roku 2008 zaujať jednoznačné stanovisko k misiám Severoatlantickej aliancie (NATO), povedal pre agentúru SITA analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson. "Slovensko vyslalo rozporuplné signály," poznamenal. Ilustroval to aj na príklade protiraketovej obrany. "Pôvodní oponenti aj na Slovensku sa spoliehali na summit NATO v Bukurešti. Úrad vlády Slovenskej republiky, poprípade opozícia v Česku ju však odmietli aj po tom, čo protiraketovú obranu odsúhlasil summit NATO, aj keď veľmi diplomaticky," uviedol Samson. Práve rokovania o systéme protiraketovej obrany patria podľa neho medzi najvýznamnejšie medzinárodné udalosti roka 2008 z pohľadu strednej Európy. Začiatkom roka vyhlásilo Kosovo nezávislosť od Srbska, čo Slovensko odmieta uznať. "Slovensko sa ocitlo na ´chvoste´ Európskej únie (EÚ), v skupine niekoľkých krajín, ktoré odmietajú uznať právo obyvateľstva na sebaurčenie. Hoci je Slovenská republika tiež produktom rozpadu troch komunistických federácií (Sovietsky zväz, Juhoslávia, Československo), neuznáva právo Kosovčanov na vlastný štát," zdôraznil Samson. Svetové dianie podľa Samsona výrazne ovplyvnila aj "recidíva ruského postsovietskeho imperializmu". "Rusko sa pokúsilo o recidívu, o návrat k minulosti tým, že bude expandovať. Po tom, čo definitívne stratilo nie iba strednú a východnú Európu ako svoje bývalé satelity, zaútočilo na Gruzínsko a okupuje časti jeho územia, ktoré predtým etnicky vyčistilo, keď vyhnalo etnických Gruzíncov z Abcházska a Južného Osetska," uviedol. Podľa Samsona aj táto situácia ukázala, že EÚ nie schopná čeliť priamej vojenskej hrozbe Ruska a v otázke "tvrdej moci" je čoraz viac odkázaná na USA. Američania však prestávajú mať záujem o úlohu svetového policajta, ak ich EÚ nepodporuje, dodáva analytik. "Rok 2008 bol pokračovaním zlyhania EÚ najmä v otázke prevencie proti zbraniam hromadného ničenia. Európa nedosiahla v rokovaniach s Iránom nijaké úspechy. Ukázalo sa, že mäkký postup nemá šancu na úspech, ak sa za ním neskrýva možnosť použitia efektívnej vojenskej sily ako krajnej možnosti." Svetovým dianím hýbali aj prezidentské voľby v USA a Rusku, kde zvíťazili Barack Obama a Dmitrij Medvedev. "Spočiatku sa budú snažiť o dohodu. Neskôr sa však pravdepodobne ukáže, že záujmy Ruska sú postimperialistické - zachovať si svoje faktické kolónie a nedovoliť ďalšiu fragmentáciu historického ruského impéria - a záujmy USA sú nasmerované na budúcu hegemóniu - udržať a rozšíriť si vplyv na oblasť širšieho stredného východu," tvrdí Samson. SITA