Slovensko úspešné v ďalšom súdnom spore o Transpetrol

Foto: SITA/Michal BurzaBRATISLAVA 8. marca (WEBNOVINY) - Slovensko bolo úspešné v ďalšom súdnom spore týkajúcom sa kauzy 34-percentného podielu spoločnosti Transpetrol, na ktorý si nárokuje právo vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin. Ako informoval predseda predstavenstva spoločnosti Transpetrol Ivan Krivosudský, Mestský súd v Prahe ako odvolací súd rozhodol v exekučnej veci navrhovateľa - spoločnosti Quick Power Plant proti spoločnosti Transpetrol o zaplatenie dlžnej sumy, v prospech slovenského prepravcu ropy. "Týmto odvolací súd potvrdil definitívne rozhodnutie prvostupňového súdu a exekúciu zastavil. Spoločnosť Transpetrol je aj na základe rozhodnutia pražského súdu opäť o výrazný krok bližšie k pravde a zdá sa, že kontroverzný podnikateľ Ilčišin ťahá v celej kauze za kratší koniec," konštatoval Krivosudský.


Na 34-percentný podiel Transpetrolu si ešte v minulom roku nárokoval právo investičný fond CAPPA Fund III, registrovaný v Spojených štátoch amerických. Výkonný riaditeľ CAPPA Fund III Steve Richards v máji minulého roka vyzval slovenskú vládu, aby bola transparentná a dodržiavala zákony v súvislosti s prepravcom ropy Transpetrolom. Výkonný riaditeľ fondu odmietol prepojenosť na vranovského podnikateľa Ignáca Ilčišina, ktorý si nárokoval právo na 34-percentný podiel Transpetrolu už od roku 1998. Práve vranovský podnikateľ mal údajne spomínaný podiel Transpetrolu predať spoločnosti Quick Power Plant, registrovanej v Českej republike. Táto firma mala následne akcie slovenského prepravcu ropy predať investičnému fondu CAPPA Fund III.

Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia. Ministerstvo hospodárstva vtedy označilo toto súdne rozhodnutie za jedno z najdôležitejších v celej kauze.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda prostredníctvom vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD.