|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 24.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Emília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
23. januára 2013
Slovensko si v rozpočtovej transparentnosti polepšilo
Slovensko robí v oblasti rozpočtovej transparentnosti značné pokroky, stále má však aj rezervy. Vyplýva to z analýz, ktoré v rámci projektu Open Budget Initiative na Slovensku ...
Zdieľať
BRATISLAVA 23. januára (WEBNOVINY) - Slovensko robí v oblasti rozpočtovej transparentnosti značné pokroky, stále má však aj rezervy.
Vyplýva to z analýz, ktoré v rámci projektu Open Budget Initiative na Slovensku uskutočnilo Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10. Aj vďaka zmenám za posledné dva roky sa pritom Slovensko v rebríčku rozpočtovej transparentnosti umiestnilo na 15. priečke zo stovky zúčastnených krajín.
So ziskom 67 bodov z maximálneho počtu 100 bodov sa tak spolu s Českou republikou zaradilo na popredné miesta v rámci regiónu a priblížilo sa k Nemecku. Rezervy však stále pretrvávajú najmä v oblasti vykazovania, auditu a zapojenia verejnosti do rozpočtového procesu.
K pozitívnemu trendu hodnotenia napomohli aj nové fiškálne pravidlá pre verejný dlh a zriadenie fiškálnej rady, ktorá najmä do budúcna, v prípade postupného posilnenia kompetencií, môže výraznejšie prispieť k zvýšeniu dohľadu nad hospodárením s verejnými zdrojmi.
"Aj vďaka týmto zmenám sa Slovensko v rebríčku transparentnosti rozpočtu posunulo až o 13 priečok a predbehlo tak napríklad Poľsko, ale aj Chorvátsko, Bulharsko, či Ukrajinu. Otvorenejší rozpočtový proces majú v regionálnom porovnaní už len Nemecko, Česká republika, Slovinsko a Rusko," konštatuje v správe MESA 10. Prvé a doteraz jediné hodnotenie transparentnosti rozpočtových procesov sa pritom uskutočnilo pred dvoma rokmi.
Nedostatky, ktoré naďalej pretrvávajú, sa týkajú predovšetkým zverejňovania podrobnejších informácií o dopadoch plánovaných zmien vládnej politiky na verejné výdavky a priebežnom plnení rozpočtu počas roka, ako aj o štruktúre verejného dlhu, finančných ale i nefinančných aktívach štátu.
Rozpočet by sa do budúcna podľa analýzy nemal opierať len o jednu makroekonomickú prognózu, ale mal by byť v tomto ohľade rozšírený a rátať s viacerými scenármi hospodárskeho vývoja vrátane možných dopadov týchto rôznych scenárov na verejné financie.
Vyplýva to z analýz, ktoré v rámci projektu Open Budget Initiative na Slovensku uskutočnilo Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10. Aj vďaka zmenám za posledné dva roky sa pritom Slovensko v rebríčku rozpočtovej transparentnosti umiestnilo na 15. priečke zo stovky zúčastnených krajín.
So ziskom 67 bodov z maximálneho počtu 100 bodov sa tak spolu s Českou republikou zaradilo na popredné miesta v rámci regiónu a priblížilo sa k Nemecku. Rezervy však stále pretrvávajú najmä v oblasti vykazovania, auditu a zapojenia verejnosti do rozpočtového procesu.
K pozitívnemu trendu hodnotenia napomohli aj nové fiškálne pravidlá pre verejný dlh a zriadenie fiškálnej rady, ktorá najmä do budúcna, v prípade postupného posilnenia kompetencií, môže výraznejšie prispieť k zvýšeniu dohľadu nad hospodárením s verejnými zdrojmi.
"Aj vďaka týmto zmenám sa Slovensko v rebríčku transparentnosti rozpočtu posunulo až o 13 priečok a predbehlo tak napríklad Poľsko, ale aj Chorvátsko, Bulharsko, či Ukrajinu. Otvorenejší rozpočtový proces majú v regionálnom porovnaní už len Nemecko, Česká republika, Slovinsko a Rusko," konštatuje v správe MESA 10. Prvé a doteraz jediné hodnotenie transparentnosti rozpočtových procesov sa pritom uskutočnilo pred dvoma rokmi.
Nedostatky, ktoré naďalej pretrvávajú, sa týkajú predovšetkým zverejňovania podrobnejších informácií o dopadoch plánovaných zmien vládnej politiky na verejné výdavky a priebežnom plnení rozpočtu počas roka, ako aj o štruktúre verejného dlhu, finančných ale i nefinančných aktívach štátu.
Rozpočet by sa do budúcna podľa analýzy nemal opierať len o jednu makroekonomickú prognózu, ale mal by byť v tomto ohľade rozšírený a rátať s viacerými scenármi hospodárskeho vývoja vrátane možných dopadov týchto rôznych scenárov na verejné financie.