|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. mája 2023
Slovensko si pripomína 19. výročie vstupu do EÚ, do prvej skupiny k Česku či Poľsku sme išli až po páde Mečiara
Okrem Slovenska sa členmi EÚ v danom roku stali aj Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko. Slovensko si v pondelok 1. mája pripomína 19. výročie vstupu ...
Zdieľať
1.5.2023 (SITA.sk) - Okrem Slovenska sa členmi EÚ v danom roku stali aj Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
Slovensko si v pondelok 1. mája pripomína 19. výročie vstupu do Európskej únie (EÚ). Súčasťou Európskej únie sme sa stali v roku 2004 spolu s ďalšími deviatimi krajinami, čo je doposiaľ najväčšie rozšírenie EÚ. Okrem Slovenska sa členmi EÚ v danom roku stali aj Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
Slovenská republika podpísala Európsku dohodu o pridružení k EÚ, tzv. Asociačnú dohodu 4. októbra 1993 v Luxemburgu. Európsky parlament ju ratifikoval 27. októbra 1993 a Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) 15. decembra 1993. Dohoda nadobudla platnosť 1. februára 1995 po ratifikácii v členských štátoch EÚ.
V júni 1995 predložil na summite EÚ v Cannes vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup Slovenska do EÚ. Tú však Európska komisia (EK) v októbri 1997 zamietla a vo svojom posudku nezaradila Slovensko medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ. Odôvodnila to neplnením politických kritérií.
V decembri 1997 Európska rada schválila koncepciu rozširovania únie. Taktiež rozhodla, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s prvou skupinou krajín, teda s Českom, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom.
Slovensko bolo zaradené do druhej skupiny krajín spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom, ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory.
Vstupný proces s kandidátskymi štátmi za účasti ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ a kandidátskych krajín začala EÚ v marci 1998 v Londýne. Slovensko vtedy zastupoval vicepremiér a predseda Rady vlády pre európsku integráciu Jozef Kalman.
V októbri 1998 vyjadrila EÚ vo vyhlásení spokojnosť s priebehom parlamentných volieb na Slovensku a označila ich za pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr.
Európska rada však v decembri 1998 na summite EÚ vo Viedni neodporučila začať priame rokovania o vstupe do EÚ so žiadnou z kandidátskych krajín druhej skupiny. Ocenila však pozitívne zmeny na Slovensku, ktoré nastali po parlamentných voľbách. Odporúčanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ dala Európska komisia Slovensku a ďalším piatim kandidátskym krajinám druhej skupiny až v októbri 1999.
Na summite členských krajín EÚ v Helsinkách, ktorý sa konal v decembri 1999, došlo k rozhodnutiu o začatí rokovaní o vstupe do EÚ so Slovenskom, Maltou, Litvou, Lotyšskom a za určitých podmienok aj s Bulharskom a Rumunskom.
V apríli 2001 oznámila EK, že pozastavila vyplácanie finančnej pomoci Slovensku pre obavy z možného zneužívania fondov.
Premiér Mikuláš Dzurinda vyzval vicepremiéra pre európsku integráciu Pavla Hamžíka, aby predložil správu k rozhodnutiu EK. Prezident Rudolf Schuster následne v máji 2001 odvolal Pavla Hamžíka z jeho funkcie.
Európsky parlament (EP) schválil v marci 2002 v Štrasburgu rezolúciu o rozšírení, v ktorej vyzdvihol dosiahnutý pokrok Slovenska, ale zároveň upozornil na mnohé problémy na Slovensku, najmä na korupciu.
V októbri 2002 odporučila EÚ na najvyššej úrovni na summite v Bruseli Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup do Únie. V novembri toho istého roku Európsky parlament schválil toto rozšírenie únie, a to najneskôr do 1. mája 2004. Lídri EÚ následne na summite v Kodani v decembri 2002 dosiahli dohodu o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami.
K pätnástim členským štátom únie mali pribudnúť Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko.
V apríli 2003 Slovensko spolu s 24 štátmi budúcej zjednotenej Európy podpísalo v Aténach prístupovú zmluvu, ktorá od mája 2004 rozšírila EÚ o desať nových členov. Všetky pristupujúce štáty sa zhodli, že je to pre Európu historický deň prinášajúci mier, bezpečnosť, stabilitu a nové príležitosti.
V máji 2003 sa na Slovensku konalo referendum o vstupe Slovenska do EÚ. Slováci v ňom podporili vstup svojej krajiny do EÚ, keď sa za členstvo vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov. K hlasovacím urnám prišlo 52,15 percenta občanov zapísaných vo voličských zoznamoch.
V januári 2004 schválila vláda SR nomináciu bývalého hlavného vyjednávača SR s EÚ Jána Figeľa na post eurokomisára. Oficiálne sa Slovensko stalo členom EÚ 1. mája 2004. V marci 2004 vyhlásil predseda NR SR Pavol Hrušovský termín konania prvých eurovolieb na Slovensku na 13. júna 2004.
Zdroj: SITA.sk - Slovensko si pripomína 19. výročie vstupu do EÚ, do prvej skupiny k Česku či Poľsku sme išli až po páde Mečiara © SITA Všetky práva vyhradené.
Slovensko si v pondelok 1. mája pripomína 19. výročie vstupu do Európskej únie (EÚ). Súčasťou Európskej únie sme sa stali v roku 2004 spolu s ďalšími deviatimi krajinami, čo je doposiaľ najväčšie rozšírenie EÚ. Okrem Slovenska sa členmi EÚ v danom roku stali aj Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
Slovenská republika podpísala Európsku dohodu o pridružení k EÚ, tzv. Asociačnú dohodu 4. októbra 1993 v Luxemburgu. Európsky parlament ju ratifikoval 27. októbra 1993 a Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) 15. decembra 1993. Dohoda nadobudla platnosť 1. februára 1995 po ratifikácii v členských štátoch EÚ.
V júni 1995 predložil na summite EÚ v Cannes vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup Slovenska do EÚ. Tú však Európska komisia (EK) v októbri 1997 zamietla a vo svojom posudku nezaradila Slovensko medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ. Odôvodnila to neplnením politických kritérií.
Koncepcia rozširovania únie
V decembri 1997 Európska rada schválila koncepciu rozširovania únie. Taktiež rozhodla, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s prvou skupinou krajín, teda s Českom, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom.
Slovensko bolo zaradené do druhej skupiny krajín spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom, ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory.
Vstupný proces s kandidátskymi štátmi za účasti ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ a kandidátskych krajín začala EÚ v marci 1998 v Londýne. Slovensko vtedy zastupoval vicepremiér a predseda Rady vlády pre európsku integráciu Jozef Kalman.
Pozitívne zmeny
V októbri 1998 vyjadrila EÚ vo vyhlásení spokojnosť s priebehom parlamentných volieb na Slovensku a označila ich za pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr.
Európska rada však v decembri 1998 na summite EÚ vo Viedni neodporučila začať priame rokovania o vstupe do EÚ so žiadnou z kandidátskych krajín druhej skupiny. Ocenila však pozitívne zmeny na Slovensku, ktoré nastali po parlamentných voľbách. Odporúčanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ dala Európska komisia Slovensku a ďalším piatim kandidátskym krajinám druhej skupiny až v októbri 1999.
Na summite členských krajín EÚ v Helsinkách, ktorý sa konal v decembri 1999, došlo k rozhodnutiu o začatí rokovaní o vstupe do EÚ so Slovenskom, Maltou, Litvou, Lotyšskom a za určitých podmienok aj s Bulharskom a Rumunskom.
V apríli 2001 oznámila EK, že pozastavila vyplácanie finančnej pomoci Slovensku pre obavy z možného zneužívania fondov.
Rezolúcia o rozšírení
Premiér Mikuláš Dzurinda vyzval vicepremiéra pre európsku integráciu Pavla Hamžíka, aby predložil správu k rozhodnutiu EK. Prezident Rudolf Schuster následne v máji 2001 odvolal Pavla Hamžíka z jeho funkcie.
Európsky parlament (EP) schválil v marci 2002 v Štrasburgu rezolúciu o rozšírení, v ktorej vyzdvihol dosiahnutý pokrok Slovenska, ale zároveň upozornil na mnohé problémy na Slovensku, najmä na korupciu.
V októbri 2002 odporučila EÚ na najvyššej úrovni na summite v Bruseli Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup do Únie. V novembri toho istého roku Európsky parlament schválil toto rozšírenie únie, a to najneskôr do 1. mája 2004. Lídri EÚ následne na summite v Kodani v decembri 2002 dosiahli dohodu o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami.
K pätnástim členským štátom únie mali pribudnúť Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko.
Podpísaná prístupová zmluva
V apríli 2003 Slovensko spolu s 24 štátmi budúcej zjednotenej Európy podpísalo v Aténach prístupovú zmluvu, ktorá od mája 2004 rozšírila EÚ o desať nových členov. Všetky pristupujúce štáty sa zhodli, že je to pre Európu historický deň prinášajúci mier, bezpečnosť, stabilitu a nové príležitosti.
V máji 2003 sa na Slovensku konalo referendum o vstupe Slovenska do EÚ. Slováci v ňom podporili vstup svojej krajiny do EÚ, keď sa za členstvo vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov. K hlasovacím urnám prišlo 52,15 percenta občanov zapísaných vo voličských zoznamoch.
V januári 2004 schválila vláda SR nomináciu bývalého hlavného vyjednávača SR s EÚ Jána Figeľa na post eurokomisára. Oficiálne sa Slovensko stalo členom EÚ 1. mája 2004. V marci 2004 vyhlásil predseda NR SR Pavol Hrušovský termín konania prvých eurovolieb na Slovensku na 13. júna 2004.
Zdroj: SITA.sk - Slovensko si pripomína 19. výročie vstupu do EÚ, do prvej skupiny k Česku či Poľsku sme išli až po páde Mečiara © SITA Všetky práva vyhradené.
nasledujúci článok >>
Voľby podľa Remišovej rozhodnú či si naďalej zachováme európsky kurz alebo sa vydáme opačnou cestou
Voľby podľa Remišovej rozhodnú či si naďalej zachováme európsky kurz alebo sa vydáme opačnou cestou
<< predchádzajúci článok
Sviatok práce si pripomína aj Google, prvé oslavy 1. mája boli u nás už v 19. storočí
Sviatok práce si pripomína aj Google, prvé oslavy 1. mája boli u nás už v 19. storočí