Slovensko sa pripojí k oslavám 100. výročia Hnutia 4.mája v Číne

Bratislava 30. apríla (TASR) - Medzinárodná vedecká konferencia s názvom "100. výročie Hnutia 4. mája 1919 v Číne: vplyv Hnutia 4. mája na moderný čínsky jazyk a modernú a súčasnú čínsku literatúru" bude príspevkom slovenskej sinológie k 100. výročiu Hnutia 4. mája v Číne. Na konferenciu pricestujú viac ako štyri desiatky odborníkov na čínsky jazyk, literatúru a intelektuálnu históriu. Konferencia sa uskutoční v dňoch 2. - 3. mája v Moyzesovej sieni Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, uviedla pre TASR profesorka Jana Benická, vedúca Katedry východoázijských štúdií na FiF UK.


Na plenárnych prednáškach vystúpia poprední svetoví sinológovia Danqing Liu z Čínskej akadémie vied, Joël Bellassen z Národného ústavu orientálnych jazykov a civilizácií (Francúzsko), Jeffrey C. Kinkley zo St. John's University, New York City (USA), Guy Salvatore Alitto z University of Chicago (USA) a Suoqiao Qian z Newcastle University (Veľká Británia). S príhovorom vystúpi aj zakladateľ slovenskej sinológie Marián Gálik, špecialista na Hnutie 4. mája a na čínsku literatúru.

Hnutie 4. mája bolo významné modernizačné hnutie v moderných dejinách Číny, časovo rámcované rokmi 1917 - 1921. Išlo o intelektuálnu revolúciu, o sociálno-politické hnutie, ktorého hlavnými bodmi boli demokracia, sloboda jedinca, národná nezávislosť a reforma čínskeho jazyka a čínskej kultúry ako takej. Ako zdôraznila Benická, reforma spočívala v oblasti kultúry najmä vo vzniku "novej čínskej literatúry", ktorá námetmi a formou odkazovala na západnú literatúru. Nová literatúra sa musí písať v jazyku, ktorý vychádza zo živého hovoreného jazyka (tzv. baihua), hlásali propagátori hnutia a súčasná predstaviteľka slovenskej sinológie to označila za dôležitý aspekt hnutia. V tomto kontexte vzniklo ako reakcia na používanie skostnateného jazyka wenyan, čo bol jazyk, v ktorom sa písala vysoká literatúra, úradná korešpondencia, dokumenty či telegramy. Išlo o jazyk, ktorý už bol veľmi vzdialený od živého hovoreného jazyka a vychádzal zo starých vzorov. V čase Hnutia 4. mája bol už v podstate nezrozumiteľný. "Takže jedným z dôležitých výsledkov hnutia bol vznik novej literatúry, ktorú autori písali v jazyku baihua. A vďaka Hnutiu 4. mája došlo ku kodifikácii modernej spisovnej čínštiny, čo bol veľmi dôležitý počin," vyzdvihla slovenská odborníčka.

"Hnutie 4. mája dostalo názov podľa udalosti, ktorá sa začala 4. mája 1919, a to boli masívne protesty študentov vysokých škôl v Pekingu," definovala Benická, ktorá ďalej vysvetlila: " Bola to bezprostredná reakcia na fakt, že Versaillská mierová konferencia prisúdila bývalú nemeckú koncesiu v provincii Šan-tung Japonsku. Čínska vláda s tým súhlasila. Tento aspekt pobúril študentov a intelektuálov, takže vyšli do ulíc a vznikli z toho masové protesty, ktoré potom pokračovali po celej Číne ďalšie dva mesiace. Takže išlo o bojkot japonského tovaru a podobne."

Po celý rok budú v Číne veľké oslavy, rôzne spomienkové udalosti, vedecké konferencie i kultúrne podujatia. Benická pripomenula, že pri 70. výročí Hnutia 4. mája, v roku 1989, organizoval "môj profesor a zakladateľ slovenskej sinológie profesor Marián Gálik konferenciu na Smolenickom zámku". "A ja ako jeho študentka organizujem konferenciu po 30 rokoch pri príležitosti 100. výročia," dodala s tým, že profesor Gálik vystúpi s prejavom na otváracom ceremoniáli. Benická podčiarkla, že Gálik celý svoj život skúmal Hnutie 4.mája a čínsku literatúru.

Z 50 zahraničných účastníkov bude približne polovica z Číny a polovica z ostatného sveta. Na konferencii v Bratislave budú štyria hlavní rečníci, každý z nich bude ďalej viesť svoju sekciu.

Konferencia sa koná v spolupráci s Konfuciovým inštitútom pri FiF UK a Katedry východoázijských štúdií, ktorá je jediným akademickým pracoviskom, kde sa študuje čínština na úrovni vysokoškolského štúdia na Slovensku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR