|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. júla 2011
Slovensko sa počas krízy zadlžilo podľa IFP nadpriemerne
Slovensko sa vzhľadom na ekonomickú situáciu v krajine počas krízy zadlžilo o 3,4 mld. eur viac ako bol priemer krajín Európskej únie. Konštatuje to Inštitút finančnej ...
Zdieľať
Foto: SITA/Tomáš BenedikovičBRATISLAVA 1. júla (WEBNOVINY) - Slovensko sa vzhľadom na ekonomickú situáciu v krajine počas krízy zadlžilo o 3,4 mld. eur viac ako bol priemer krajín Európskej únie. Konštatuje to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií v najnovšej analýze. Po zohľadnení vplyvu krízy na slovenskú ekonomiku a faktu, že Slovensko nemuselo zachraňovať finančný systém, tak nárast dlhu na Slovensku od vzniku krízy bol podľa inštitútu v rámci únie nadpriemerný.
"Z nášho zjednodušeného ilustratívneho prístupu vyplýva, že dlh vzrástol o 3,4 mld. eur viac, ako by vzrástol v priemernej krajine EÚ, ktorá by bola vystavená rovnakým ekonomickým podmienkam. Ak by sme sa porovnávali len so susednou Českou republikou, naše dodatočné zadlženie bolo ešte väčšie. Dôvodom je, že Slovensko malo najvyšší reálny nárast výdavkov v EÚ," uvádza inštitút. Ak by Slovensko podľa IFP realizovalo podobnú fiškálnu politiku ako Česká republika, hrubý dlh verejnej správy by bol na konci roku 2010 nižší približne o 4,5 mld. eur a dosahoval by približne 34 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Výška hrubého dlhu verejnej správy na Slovensku dosiahla podľa predbežných údajov Eurostatu na konci minulého roku úroveň 41 % HDP, čo je polovica priemeru krajín Európskej únie, kde tento podiel dosahuje 80 %. V porovnaní s koncom roka 2009, kedy dlh dosahoval hodnotu 35,4 % HDP, vzrástol dlh Slovenska za rok o 5,5 percentuálnych bodov.
Medziročný nárast dlhu na Slovensku bol podľa IFP na úrovni priemeru krajín EÚ. Inštitút zároveň dodáva, že vývoj dlhu viacerých krajín bol ovplyvnený nárastom záväzkov v dôsledku priameho vplyvu finančnej krízy, ako napríklad poskytnutie pôžičiek a kapitálových injekcií finančným inštitúciám a uplatnenie štátnych záruk. Po očistení vývoja dlhu o priamy vplyv finančnej krízy Slovensko v porovnaní dopadne horšie." Kým najvyšší nárast dlhu zaznamenala trojica krajín Grécko, Írsko a Veľká Británia, tak Slovensko, keďže nemalo žiadne priame náklady z titulu finančnej krízy, sa posunulo výrazne nad priemer rastu dlhu v EÚ," uvádza inštitút. Nárast dlhu v roku 2010 bol tak na Slovensku 9. najvyšší v EÚ a presahoval priemer o 2,1 percentuálne body.
"Z nášho zjednodušeného ilustratívneho prístupu vyplýva, že dlh vzrástol o 3,4 mld. eur viac, ako by vzrástol v priemernej krajine EÚ, ktorá by bola vystavená rovnakým ekonomickým podmienkam. Ak by sme sa porovnávali len so susednou Českou republikou, naše dodatočné zadlženie bolo ešte väčšie. Dôvodom je, že Slovensko malo najvyšší reálny nárast výdavkov v EÚ," uvádza inštitút. Ak by Slovensko podľa IFP realizovalo podobnú fiškálnu politiku ako Česká republika, hrubý dlh verejnej správy by bol na konci roku 2010 nižší približne o 4,5 mld. eur a dosahoval by približne 34 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Výška hrubého dlhu verejnej správy na Slovensku dosiahla podľa predbežných údajov Eurostatu na konci minulého roku úroveň 41 % HDP, čo je polovica priemeru krajín Európskej únie, kde tento podiel dosahuje 80 %. V porovnaní s koncom roka 2009, kedy dlh dosahoval hodnotu 35,4 % HDP, vzrástol dlh Slovenska za rok o 5,5 percentuálnych bodov.
Medziročný nárast dlhu na Slovensku bol podľa IFP na úrovni priemeru krajín EÚ. Inštitút zároveň dodáva, že vývoj dlhu viacerých krajín bol ovplyvnený nárastom záväzkov v dôsledku priameho vplyvu finančnej krízy, ako napríklad poskytnutie pôžičiek a kapitálových injekcií finančným inštitúciám a uplatnenie štátnych záruk. Po očistení vývoja dlhu o priamy vplyv finančnej krízy Slovensko v porovnaní dopadne horšie." Kým najvyšší nárast dlhu zaznamenala trojica krajín Grécko, Írsko a Veľká Británia, tak Slovensko, keďže nemalo žiadne priame náklady z titulu finančnej krízy, sa posunulo výrazne nad priemer rastu dlhu v EÚ," uvádza inštitút. Nárast dlhu v roku 2010 bol tak na Slovensku 9. najvyšší v EÚ a presahoval priemer o 2,1 percentuálne body.