Slovensko pred 95 rokmi prijalo Deklaráciu slovenského národa

Bratislava 25. októbra (TASR) - Nezávisle od udalostí z 28. októbra 1918, keď bola v Prahe vyhlásená Československá republika (ČSR), o čom na Slovensku jeho poprední verejní činitelia nemali informácie, sa 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine stretli účastníci deklaračného zhromaždenia, ktoré zvolal politik a advokát Matúš Dula. Zhromaždenie v ten deň prijalo Deklaráciu slovenského národa známu aj pod názvom Martinská deklarácia.


Vyše 200 zástupcov z takmer všetkých oblastí Slovenska sa zhromaždilo, aby spoločne uvažovali o niektorých hľadiskách pripravovanej deklarácie, najmä o stupni jednoznačnosti prihlásenia sa k česko-slovenskému štátu. Na slávnostnom zasadnutí katolícky kňaz, politik a popredný predstaviteľ slovenského národného hnutia Andrej Hlinka vyzval slovenský národ na jednotu a svornosť. Účastníci stretnutia prijali návrh deklarácie, ktorú vypracoval evanjelický kňaz, verejný činiteľ, politik a náboženský spisovateľ Samuel Zoch. Popoludní pokračovalo zhromaždenie vo svojom zasadaní v Obchodnej sále Tatrabanky, na ktorom sa zišlo opäť takmer 200 ľudí. Najskôr sa na návrh Matúša Dulu dotvorila Slovenská národná rada, do ktorej zhromaždenie zvolilo 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom.

V jej mene prijalo zhromaždenie Deklaráciu slovenského národa, ktorej návrh predniesol Samuel Zoch. V Deklarácii sa odmietlo právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa. Vyhlásila Slovenskú národnú radu za jeho jediného oprávneného zástupcu hovoriť a konať v jeho mene a žiadala pre neho právo na sebaurčenie na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzavretie okamžitého mieru. Celý obsah Martinskej deklarácie vyjadroval myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Oficiálne sa v nej zrušil zväzok Slovenska s Uhorskom, utváral a potvrdzoval nový zväzok s českým národom. Stala sa jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a prispela k jeho konštituovaniu.

Vo večerných hodinách sa členovia výkonného výboru dozvedeli, že Rakúsko-Uhorsko kapitulovalo a v Prahe vyhlásili Československú republiku. Nové fakty sa odzrkadlili v zmenách v pôvodnom texte Martinskej deklarácie, najmä v tom, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši (Gyula Andrassy) uznal požiadavky prezidenta Spojených štátov amerických Thomasa Woodrowa Wilsona. V súvislosti s týmito doplňovacími aktmi sa hovorilo o tzv. tajnej klauzule Martinskej deklarácie.

V Martine sa 30. októbra 2008 pri príležitosti 90. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa uskutočnili oslavy. Ich usporiadateľmi sa stali Národná rada SR, Slovenská akadémia vied a mesto Martin. "Spoločný štátny zväzok Čechov a Slovákov v 20. storočí významne prispel k emancipačnému úsiliu českého a slovenského národa, k hodnotám parlamentnej demokracie, mierovému spolunažívaniu národov i vzájomnosti medzi Čechmi a Slovákmi," uvádza sa vo vyhlásení k 90. výročiu prijatia Martinskej deklarácie, ktoré podpísali vtedajší predseda Národnej rady SR Pavol Paška a predseda Poslaneckej snemovne ČR Miloslav Vlček. Vo vyhlásení vyzdvihli význam Deklarácie slovenského národa "ako jedného zo základných dokumentov konštituovania spoločného štátu, na znení ktorej sa podieľali predstavitelia všetkých slovenských ideových prúdov naprieč celým politickým spektrom".

Výročie Deklarácie slovenského národa, 30. október, sa na Slovensku slávi ako pamätný deň SR podľa Zákona NR SR z októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch a v znení neskorších predpisov.

www.culture.gov.sk/ministerstvo/legislatva2/prvne-predpisy-v-oblasti- kultry/zkony/241/1993

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR