Slovensko potrebuje podľa IFP štrukturálne reformy

Foto: SITA/Tomáš Benedikovič BRATISLAVA 6. októbra (WEBNOVINY) - Zavedenie eura slovenskej ekonomike nestačí a Slovensko musí napriek prijatiu spoločnej európskej meny realizovať štrukturálne reformy. Konštatuje to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR, podľa ktorého sa Slovensko dlhodobo umiestňuje v medzinárodných porovnaniach veľmi zle v oblastiach ako klientelizmus vo verejnej správe, efektívnosť a vymožiteľnosť práva, efektívnosť verejného obstarávania a verejnej politiky alebo dôvera verejnosti voči politikom. "Tieto oblasti zároveň predstavujú najväčší potenciál pre zlepšenie v celkovom hodnotení," uvádza inštitút v komentári k výsledkom hodnotenia konkurencieschopnosti krajín, ktoré v prvej polovici septembra zverejnilo Svetové ekonomické fórum. Slovensko v tomto rebríčku pokleslo oproti minulému roku o 13 priečok a obsadilo 60. miesto, čo je najväčší medziročný pokles a historicky najhoršie umiestnenie.


Najkonkurencieschopnejšou krajinou sveta je pritom podľa tohto rebríčka Švajčiarsko, ktoré obsadilo prvú priečku v rebríčku aj minulý rok. Nasledujú Švédsko a Singapur. USA sa prepadli o dve miesta a obsadili 4. priečku. V top 10 naďalej prevažujú európske ekonomiky, keď ďalšie miesta obsadili Nemecko, Japonsko, Fínsko, Holandsko a na deviatom mieste v rebríčku je Dánsko. Česká republika si pohoršila o päť miest a skončila na 36. pozícii. Konkurencieschopnosť Poľska naďalej intenzívne rastie, keď sa rovnako ako minulý rok posunulo v rebríčku o 7 miest vyššie a obsadilo 39. priečku. Maďarsko sa v hodnotení taktiež posunulo nahor, a to z minuloročného 58. miesta na súčasné 52.

Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikovalo Svetové ekonomické fórum vysokú mieru klientelizmu v krajine. V hodnotení tejto oblasti sa Slovensko v rebríčku prepadlo z minuloročnej 127. priečky na predposlednú 138. pozíciu. Medzi najvýraznejšími konkurenčnými nevýhodami sa ďalej nachádzajú nízka vymožiteľnosť práva, mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov či netransparentnosť pri verejnom obstarávaní.

Na druhej strane medzi najvýraznejšie konkurenčné výhody slovenskej ekonomiky patrí otvorenosť zahraničnému vlastníctvu podnikov, nízke colné bariéry, nízke riziko terorizmu či otvorenosť zahraničným investíciám prinášajúcim nové technológie. Rovnako Slovensku v hodnotení pomohol nízky spread úrokových sadzieb, legislatíva podporujúca prílev investícií či vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivitou práce. Medzi konkurenčné výhody Slovenska patrí aj rozšírenosť internetu, nízke obchodné bariéry, zdravý bankový sektor a priaznivý daňový systém. V oblasti infraštruktúry je pozitívne vnímaná železničná doprava a energetická infraštruktúra.

Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2010 a zapojilo sa doň 13 500 manažérov z celého sveta. Prieskum na Slovensku koordinovala Podnikateľská aliancia Slovenska a s výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých podnikov a 220 malých a stredných podnikov náhodne vybratých podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky hodnotenia tak odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku koncu apríla 2010.

SITA