Slovensko poskytuje rozvojovú pomoc už päť rokov

BRATISLAVA 12. decembra (WEBNOVINY) - Slovensko bolo do roku 2003 prijímateľom rozvojovej pomoci, už päť rokov ju samo poskytuje. Za ten čas celkovo podporilo viac ako dvesto rozvojových projektov, z toho 122 cez Trustový fond SR. Do fondu prišli príspevky v hodnote 13,85 milióna amerických dolárov, podiel Ministerstva zahraničných vecí SR predstavuje takmer 91 % objemu. Výsledky a úspechy prezentuje ministerstvo v publikácii Slovak-UNDP Trust Fund, ktorú dnes predstavili štátna tajomníčka MZV Oľga Algayerová, projektová manažérka UNDP (United Nations Development Programme - globálnej rozvojovej agentúry OSN) Zuzana Letková a riaditeľ Regionálneho centra UNDP Jens Wandel. Ako povedal Wandel, práve spolupráca so slovenským ministerstvom zahraničných vecí je najdôležitejšou v tomto regióne. V roku 2005, kedy Slovensko poskytlo najviac peňazí, predstavovala rozvojová pomoc 1,74 miliardy korún ( 57,76 milióna eur), čo je 0,12 % hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2008 to odhadom bolo o niečo viac ako 1,4 miliardy korún (takmer 46,5 milióna eur), čo je 0,08 % HDP a v rozpočte na budúci rok sa hovorí o takmer 1,5 miliarde korún (takmer 49,8 milióna eur). Do roku 2010 by sme sa pritom mali dostať na hodnotu štyri miliardy korún (takmer 132,8 milióna eur - 0,17 % HDP) a do roku 2015 na osem miliárd korún (viac ako 265,5 milióna eur - 0,33 % HDP). Tematicky sa rozvojová pomoc zhoduje s Miléniovými cieľmi OSN. Slovenská pomoc sa zameriava najmä na zlepšenie životnej úrovne, zrovnoprávnenie žien, vzdelanie, životné prostredie, budovanie zdrojov pitnej vody či zlepšenie infraštruktúry. Podľa Algayerovej by sme pomoc mali poskytovať už len preto, že sme ju niekedy sami dostávali. Sme vyspelou krajinou, máme spoluzodpovednosť za globálny rozvoj, sme aktívni v medzinárodnej politike a je to našou morálnou povinnosťou a záväzkom, tvrdí. Je to aj v našom národnom záujme, pretože problémy sa nezastavia na hraniciach Slovenska, dodala Algayerová. Najväčšiu časť oficiálnej rozvojovej pomoci tvorí príspevok do rozpočtu Európskej únie, veľkú časť tvorilo aj odpisovanie dlhov rozvojovým krajinám, no teraz už nemáme čo odpisovať a bilaterálna pomoc tvorila najnižší objem. Na trilaterálnych projektoch spolupracuje Slovensko najmä s rakúskou a kanadskou rozvojovou agentúrou, OSN, OECD, Svetovou bankou, OBSE, Európskou komisiou či Európskou investičnou bankou. Najväčšia bilaterálna pomoc išla najmä do Afriky a Ázie, najviac prostriedkov dostali Kirgizsko, Mongolsko a Sudán. Na západnom Balkáne sme podporovali Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko, v Európe ešte Bielorusko a Ukrajinu, v Afrike Keňu, Sudán a Mozambik a v Ázii Afganistan, Kazachstan, Kirgizsko, Mongolsko, Tadžikistan a Uzbekistan. V budúcnosti sa však ministerstvo podľa Algayerovej chce zamerať na východnú Európu a západný Balkán. Peniaze rozdelili medzi rozličné implementujúce subjekty, najviac ich dostali mimovládne organizácie a potom podnikateľské subjekty. Algayerová tvrdí, že aj keď sa absolútny objem financií zvyšuje, percentuálny podiel jednotlivých častí, kam smeruje pomoc, stagnuje. Na Slovensku "nie je vôľa" poskytovať vyššiu pomoc, vyhlásila pre agentúru SITA. "Je to dobrá vec, reakcia na globálny problém, ktorý sa týka všetkých - problém extrémnej chudoby," tvrdí. Na roky 2009 až 2013 schválilo ministerstvo strednodobú stratégiu ODA (oficiálnej rozvojovej pomoci). Tento dokument však ešte musí schváliť vláda. Mal by sa zvýšiť objem financií poskytovaných rozvojovým krajinám a zmenili sa aj štáty, ktorým pomoc poputuje. Projektovými krajinami Slovak Aid podľa tejto stratégie sú Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kirgizsko, Macedónsko (FYR), Moldavsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina a Vietnam. Programovými krajinami, teda tými, na ktoré sa bude klásť väčší dôraz, by mali byť Afganistan, Keňa a Srbsko. Mimovládne organizácie, ale aj súkromný sektor, by mali naďalej tvoriť väčšinu implementujúcich organizácií. SITA