|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 18.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Eugen
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. júla 2010
Slovensko odblokuje európsky ochranný val
Slovensko odblokuje spustenie európskeho ochranného valu. Na reálne zapojenie našej krajiny do mechanizmu však musia byť splnené viaceré podmienky. Vládny kabinet vo ...
Zdieľať
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
BRATISLAVA 15. júla (WEBNOVINY) - Slovensko odblokuje spustenie európskeho ochranného valu. Na reálne zapojenie našej krajiny do mechanizmu však musia byť splnené viaceré podmienky. Vládny kabinet vo štvrtok na mimoriadnom rokovaní odsúhlasil slovenský podpis pod rámcovú zmluvu na spustenie Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, ktorý má chrániť krajiny únie neschopné financovať svoj dlh. Zároveň vláda odporúča parlamentu zmluvu ratifikovať. Potvrdili sa tak stredajšie vyjadrenia koaličných lídrov, že spustenie eurovalu napokon odlblokujú.
Kabinet pritom odsúhlasil pristúpenie Slovenska k stabilizačnému mechanizmu aj s podmienkami, ktoré ešte vo štvrtok na rokovanie vlády predložilo ministerstvo financií. Podľa nich sa Slovensko reálne do pomoci zapojí iba v prípade, že Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel jeho implementácie a vymáhateľnosti. Súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá sústavne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.
Ďalšou podmienkou reálnej účasti Slovenska na pomoci ostatným krajinám v rámci záručného mechanizmu je jasné potvrdenie európskymi inštitúciami, že daná krajina spravila všetko, čo mohla, na riadne financovanie svojho dlhu na finančných trhoch. Okrem toho bude musieť byť pomoc krajinám v problémoch poskytovaná v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu. Podľa schváleného komuniké Slovensko tiež nepodporí predĺženie trojročného obdobia, na ktoré je mechanizmus schválený.
Európsky stabilizačný finančný mechanizmus má byť systémom záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Samotné členské štáty sa majú zaručiť za 440 mld. eur, 60 mld. eur pripadá na komisiu a 250 mld. eur na menový fond. Tieto záruky majú byť pritom určené na prípadnú potrebu pomoci niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur.
Premiérka Iveta Radičová rokovala o účasti Slovenska na ochrannom eurovale ako aj na pomoci Grécku na svojej prvej pracovnej ceste v Bruseli v pondelok a utorok tento týždeň. Z rokovaní s prezidentom Európskej únie, šéfom euroskupiny ako aj predsedom Európskej komisie si odniesla odkazy, že Európa považuje súhlas predchádzajúcej vlády s ochrannými mechanizmami za záväzný a očakávajú, že Slovensko pridá čoskoro podpis k rámcovej zmluve o eurovale a solidárne sa zachová aj ohľadom pomoci zadlženému Grécku.
Grécko sa však hotovostnej pôžičky od Slovenska zrejme nedočká. Ministri totiž zmenili uznesenie predchádzajúcej vlády a schválili ho s odporučením parlamentu pôžičku Grécku neschváliť. "V nadväznosti na výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali 12. júna 2010 a vzhľadom na zmenu vlády Slovenskej republiky, došlo k prehodnoteniu pozície Slovenskej republiky k poskytnutiu finančnej pomoci Helénskej republike. Vláda SR týmto materiálom zaujíma postoj k politickým záväzkom prijatým predchádzajúcou vládou SR," konštatuje sa v materiáli, ktorý vo štvrtok schválila vláda. Pomoc Grécku je pritom na rozdiel od eurovalu riešená formou bilaterálnych hotovostných pôžičiek členských štátov eurozóny v celkovej sume 110 mld. eur. Podiel Slovenska na pomoci Grécku predstavuje zhruba 800 mil. eur.
SITA
Kabinet pritom odsúhlasil pristúpenie Slovenska k stabilizačnému mechanizmu aj s podmienkami, ktoré ešte vo štvrtok na rokovanie vlády predložilo ministerstvo financií. Podľa nich sa Slovensko reálne do pomoci zapojí iba v prípade, že Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel jeho implementácie a vymáhateľnosti. Súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá sústavne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.
Ďalšou podmienkou reálnej účasti Slovenska na pomoci ostatným krajinám v rámci záručného mechanizmu je jasné potvrdenie európskymi inštitúciami, že daná krajina spravila všetko, čo mohla, na riadne financovanie svojho dlhu na finančných trhoch. Okrem toho bude musieť byť pomoc krajinám v problémoch poskytovaná v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu. Podľa schváleného komuniké Slovensko tiež nepodporí predĺženie trojročného obdobia, na ktoré je mechanizmus schválený.
Európsky stabilizačný finančný mechanizmus má byť systémom záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Samotné členské štáty sa majú zaručiť za 440 mld. eur, 60 mld. eur pripadá na komisiu a 250 mld. eur na menový fond. Tieto záruky majú byť pritom určené na prípadnú potrebu pomoci niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur.
Premiérka Iveta Radičová rokovala o účasti Slovenska na ochrannom eurovale ako aj na pomoci Grécku na svojej prvej pracovnej ceste v Bruseli v pondelok a utorok tento týždeň. Z rokovaní s prezidentom Európskej únie, šéfom euroskupiny ako aj predsedom Európskej komisie si odniesla odkazy, že Európa považuje súhlas predchádzajúcej vlády s ochrannými mechanizmami za záväzný a očakávajú, že Slovensko pridá čoskoro podpis k rámcovej zmluve o eurovale a solidárne sa zachová aj ohľadom pomoci zadlženému Grécku.
Grécko sa však hotovostnej pôžičky od Slovenska zrejme nedočká. Ministri totiž zmenili uznesenie predchádzajúcej vlády a schválili ho s odporučením parlamentu pôžičku Grécku neschváliť. "V nadväznosti na výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali 12. júna 2010 a vzhľadom na zmenu vlády Slovenskej republiky, došlo k prehodnoteniu pozície Slovenskej republiky k poskytnutiu finančnej pomoci Helénskej republike. Vláda SR týmto materiálom zaujíma postoj k politickým záväzkom prijatým predchádzajúcou vládou SR," konštatuje sa v materiáli, ktorý vo štvrtok schválila vláda. Pomoc Grécku je pritom na rozdiel od eurovalu riešená formou bilaterálnych hotovostných pôžičiek členských štátov eurozóny v celkovej sume 110 mld. eur. Podiel Slovenska na pomoci Grécku predstavuje zhruba 800 mil. eur.
SITA