Slovensko nemalo záujem zabrániť deportácii Židov, tvrdí Zavacká

BRATISLAVA 11. marca (WEBNOVINY) - Presne 70 rokov uplynie v sobotu 14. marca od vzniku prvého samostatného štátneho útvaru Slovákov, Slovenskej republiky. Podľa historičky Kataríny Zavackej z Ústavu štátu a práva SAV to bol vojnový štát, ktorý neubližoval iba Židom, ale od začiatku bol budovaný ako totalitný a likvidoval rovnoprávnosť a slobody všetkým občanom. Ako ďalej Zavacká poznamenala, vtedajšia slovenská vládna garnitúra nemala záujem zabrániť deportácii židovského obyvateľstva zo Slovenska. "V roku 1938 hovorili ľudáci o legálnom vysťahovaní a pritom mnohých 2. novembra 1938 deportovali na oráčiny, ktoré mali pripadnúť Viedenskou arbitrážou Maďarsku, kde boli asi mesiac bez pomoci." V roku 1940 Židom zobrali pasy, zakázali im vykonávať ich povolania, povyháňali ich z domovov. "Ožobráčili ich a potom nevedeli, čo s nimi. Ešte aj súťaž bola, ktorá dedina sa skôr zbaví Židov. Vojtech Tuka si v roku 1940 vymyslel, že by si mali Židia postaviť svoje mesto, kde by aj pracovali. Spolu so Židmi tam mali bývať i Rómovia," povedala.


O postoji niektorých historikov, ktorí režim na Slovensku od 1939 do 1945 ospravedlňujú, Zavacká hovorí, že "ak sú profesionáli a predovšetkým na toto obdobie, seriózne študujú v archíve materiály z tohto obdobia, potom si ich postoj môžem vysvetliť iba ako vieru v to, že existencia ´národného´ štátu je nadradená všetkým etickým kritériám." Rovnaký postoj niektorých politikov, niektorých cirkevných hodnostárov podľa historičky pramení v rodine. "Čerpajú z nej informácie o tom, že ´dedo sa mal vtedy dobre´. Ale odpoveď na otázku, prečo to tak bolo, ich nezaujíma,"

Zavacká vidí hlavné príčiny rozbitia Československa v zahraničnej agresívnej politike nacistického Nemecka voči európskym štátom, no najmä proti Československu, ktoré potrebovalo ako územie pre expanziu do Poľska a následne do Sovietskeho zväzu. "Medzinárodné zmluvy medzi Nemeckom a Poľskom a tiež Sovietskym zväzom mali pre nacistov takú hodnotu ako mierové zmluvy z roku 1919. Považovali ich za zdrap papiera. Československo to zažilo ako prvý štát už pri Mníchovskej dohode," vysvetlila. Zavacká si myslí, že Československo nemalo šancu zachrániť celistvosť republiky. "Mobilizácia v Československu, ktorá bola pred Mníchovskou dohodou, bola veľká, ale pošlete armádu do boja, keď vás vlastní spojenci zradia? Vlády, ktoré boli v tom čase pri moci vo Francúzsku a vo Veľkej Británii, sú toho dôkazom." Podľa nej Československo sa nemusí za svoj postoj hanbiť. "Stačí si porovnať, ako dopadlo Francúzsko, ktoré sa ešte v čase nemeckého útoku na Poľsko považovalo za veľmoc, a v roku 1940 bolo po 39 dňoch Nemeckom obsadené."

SITA