Slovensko navštívi turecký premiér Erdogan

BRATISLAVA 6. februára (WEBNOVINY) - Na oficiálnej návšteve Slovenska je v stredu turecký premiér Recep Tayyip Erdogan. Na Slovensko ho pozval predseda vlády Robert Fico.


Témou spoločného rokovania Fica s Erdoganom budú slovensko-turecké vzťahy, možnosti posilnenia vzájomnej spolupráce a aktuálne otázky európskej a medzinárodnej agendy. Obaja premiéri sa v Bratislave spoločne zúčastnia aj na slovensko-tureckom ekonomickom fóre, kde vystúpia s príhovormi.

Turecký premiér sa stretne aj s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a predsedom Národnej rady SR Pavlom Paškom.


Erdogan si v Turecku udržiava vysokú popularitu

Päťdesiatosemročný Erdogan si v novembri minulého roka pripomenul 10 rokov, odkedy sa dostala k moci jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP).

Jej doterajšie vládnutie bolo poznačené významnými politickými a ekonomickými reformami, ale netolerantným prístupom k oponentom, ktorého súčasťou je hromadné zatýkanie v súvislosti s údajnými protivládnymi sprisahaniami.

Turecko

Turci vyznávajú islamské náboženstvo, malé skupiny sú pravoslávni kresťania.

Na území súčasného Turecka bola v staroveku okrem iného chetitská ríša, časť Turecka bola osídlená Grékmi a stala sa súčasťou rímskej ríše a nakoniec byzantskej ríše. Od 11. storočia územie osídľovali Turci.

V roku 1299 sa Osman I. stal prvým sultánom osmanskej ríše, ktorá ako moslimský štát robila výboje do Európy, Ázie a Afriky. Osmanská ríša zanikla v roku 1923, keď založil vojvodca Kemal Atatürk Tureckú republiku.

Atatürk je významnou a uznávanou postavou modernej tureckej histórie, jeho zásluhou bol zrušený posledný sultanát a chalifát a zmizli náboženské školy a dvory. Chlapi odložili féz - prikrývku hlavy a ženám zakázal zahaľovať tvár a odporučil obliekať sa podľa európskeho štýlu. Atatürk tiež zrušil používanie arabského písma a nahradil ho latinkou, zaviedol reformy vo vzdelávaní a právnom systéme, ženy priviedol k volebným urnám, veriacich k verejným bohoslužbám. Viaceré kláštory premenil na múzeá a oddelil náboženstvo od štátu.

Napriek Atatürkovým výrazným zásluhám Turecko najmä v druhej polovine 20. storočia zápasilo s ekonomickými i politickými problémami. Dodnes nie je vyriešený vzťah štátu k takmer 14 miliónom Kurdov, nie je vyriešený ani spor okolo arménskej genocídy v roku 1905 a otázka severnej časti Cypru, ktorú od novembra 1983 Turci okupujú.

Od svojho založenia v roku 1923 funguje turecké hospodárstvo na princípe zmiešanej ekonomiky, hlavným sektorom bolo pôvodne poľnohospodárstvo, no postupne sa presadil priemysel, najmä automobilový, a služby. Turecko je tiež významným náleziskom nerastných surovín a dôležitou zložkou ekonomiky prímorského Turecka je turistický ruch.

Turecko sa mnoho rokov snaží o vstup do Európskej únie (EÚ). Oficiálne prístupové rokovania s Tureckom, ktorých výsledkom by malo byť plnoprávne členstvo krajiny, trvajú už od roku 2005, Ankara však doteraz uzavrela iba jednu z 35 politických kapitol. Hlavnú prekážku v pokroku tvorí najmä odmietanie Turkov uznať legitimitu grécko-cyperskej vlády, ktorú väčšina medzinárodného spoločenstva považuje za jediného zástupcu etnicky rozdeleného ostrova.

Turecko je parlamentná republika, na čele štátu stojí prezident, ktorým je v súčasnosti Abdullah Güll. Výkonnú moc má Rada ministrov na čele s premiérom, ktorým je od roku 2003 Recep Tayyip Erdogan. Za problematický býva označovaný aj postoj vlády voči kurdskej menšine, ktorá už niekoľko desaťročí vedie boj za samostatnosť. Zástancov tureckého sekulárneho systému znepokojuje spôsob vládnutia AKP, ktorá sa podľa nich snaží nahradiť doterajšie zriadenie režimom založeným na islamskom práve šaría.

AKP svoje náboženské korene nepopiera, odmieta však prívlastok islamská. Premiér v jednom z minuloročných prejavov označil Turecko za príklad, že aj v prevažne moslimskej krajine môže fungovať "moderná demokracia".

Erdogan sa stal známym v rokoch 1994 až 1998 ako starosta Istanbulu a očakáva sa, že v roku 2014 sa bude uchádzať o kreslo tureckého prezidenta. Pôjde pritom o prvé priame voľby novej hlavy štátu, ktorá bude mať rozšírené právomoci v rámci prechodu na prezidentský systém presadzovaný AKP.

Erdogan si udržiava vysokú popularitu najmä vďaka stabilizácii tureckej ekonomiky a demokratickým reformám, ktoré zlepšili vyhliadky krajiny na členstvo v Európskej únii a odsunuli do ústrania kedysi všemocnú armádu.

Turecko sa uchádza o členstvo v EÚ od roku 2005, v prístupových rokovaniach však zatiaľ dokázalo uzavrieť iba jednu z 35 kapitol. Hlavnú prekážku v pokroku tvorí najmä odmietanie Turkov uznať legitimitu grécko-cyperskej vlády, ktorú väčšina medzinárodného spoločenstva považuje za jediného zástupcu etnicky rozdeleného ostrova.

Turecko je eurázijská krajina, ktorá sa rozprestiera v Malej Ázii a na časti Balkánskeho polostrova. Prevažná časť Turecka patrí k Ázii a krajina susedí s Bulharskom, Gréckom, Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Iránom, Irakom a Sýriou. Turecko, ktoré má rozlohu okolo 780-tisíc kilometrov štvorcových, obmývajú štyri moria.

Je to prevažne hornatá krajina a nížiny sa nachádzajú len v európskej časti. Krajina má podľa údajov z roku 2011 takmer 75 miliónov obyvateľov, prevažne Turkov, no žijú tu aj menšiny, z ktorých najväčšie zastúpenie majú Kurdi.

Zdroj: sk.wikipedia.org, cs.wikipedia.org, www.mzv.sk, archív SITA