Slovensko minulo zatiaľ polovicu zelených eurofondov

Bratislava 16. septembra (TASR) – Slovensko sa bude usilovať na poslednú chvíľu minúť zelené eurofondy, vyčlenené v programovacom období 2007 – 2013. Stav čerpania v rámci Operačného programu Životné prostredie (OP ŽP) dosahuje úroveň mierne nad 50 percent. Je to menej ako priemer na úrovni Národného strategického referenčného rámca SR.


Operačný program venovaný životnému prostrediu je druhým najväčším slovenským operačným programom v dobiehajúcom období. To sa vďaka výnimke, ktorú Slovensko vyrokovalo a takzvanému pravidlu „n2“ skončí 31. 12. 2015. Dovtedy bude možnosť využiť prostriedky z celkovo vyčlenených 2,14 miliardy eur.

Envirorezort uviedol, že sa neprestáva usilovať dosiahnuť maximálnu úroveň čerpania v rámci OP ŽP. Za účelom zabezpečenia zrýchlenia čerpania sa usiluje priebežne prijímať viacero opatrení. Hovorca rezortu Maroš Stano vysvetlil, že celkové kontrahovanie je v súčasnosti na úrovni približne 94 percent celkovej alokácie.

„Ostatná časť alokácie bude zazmluvnená v blízkej dobe v nadväznosti na ukončenie už vyhlásených výziev,“ doplnil. Z pohľadu envirorezortu čerpanie prostriedkov v súčasnosti závisí vo veľkej miere už od samotných prijímateľov. „Nie je v plne rukách MŽP,“ vysvetlil Stano s tým, že pôjde o to, ako prijímatelia budú schopní realizovať svoje projekty v zmysle platných podmienok.

Koordinátor Zelenej koalície mimovládnych organizácií Roman Havlíček si myslí, že prostriedky v rámci operačného programu sa stihnú vyčerpať. Pripomenul, že ide o viac ako 40 percent z celkových prostriedkov, ktoré sú už síce zazmluvnené, ale ešte nie sú vyplatené.

„Vidím riziko nie v tom, že sa neminú, ale že sa minú neefektívne a neúčelne,“ uviedol. Je podľa neho otázna kvalita projektov, ktoré sa budú na poslednú chvíľu schvaľovať a služieb, ktoré sú už nakontrahované, ale prostriedky ešte nie sú minuté.

Za faktom, že sa prostriedky z operačného programu Životné prostredie nedarí čerpať optimálnym spôsobom vidí envirorezort viacero príčin. Platby pre operačný program tiež boli až 14 mesiacov pozastavené (od júla 2011 do septembra 2012). Problém predstavuje investičný charakter podporených projektov, ktoré sú časovo, administratívne aj finančne náročné na prípravu, čo odďaľuje nábeh čerpania finančných prostriedkov.

Príčiny zaostávania sú však z pohľadu MŽP i v tom, že prijímatelia nesprávne vykonávajú verejné obstarávania a vzniká rad závažných nedostatkov, následkom čoho sa obstarávania musia opakovať, proces sa predlžuje a čerpanie odďaľuje. Podľa Maroša Stana prijímatelia tiež neúmerne predlžujú realizáciu projektov, mešká príprava najväčších projektov, ako aj ich schvaľovanie zo strany Európskej komisie.

Havlíček súhlasí, že pomalé čerpanie ovplyvňuje balík problémov spojený s verejným obstarávaním. Prijímatelia často už dopredu preferujú konkrétneho dodávateľa služieb a tovarov, s čím je spojená korupcia. Tendre majú potom rad nedostatkov a musia sa opakovať, vysvetlil.

„Povedal by som však, že rovnaký podiel problémov je aj na strane ministerstva životného prostredia a Úradu pre verejné obstarávania,“ ozrejmil. Veľmi často sa podľa Havlíčka stáva, že nie sú schopní poskytovať obstarávateľom konzistentné informácie, čo predlžuje obstarávania.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR