Slovensko má v EÚ zatiaľ iba jeden chránený výrobok
Zo slovenských potravinárskych výrobkov je v súčasnosti v krajinách Európskej únie (EÚ) ochrannou značkou zemepisného označenia chránený iba jeden produkt - Skalický trdelník. V týchto dňoch ...
BRATISLAVA 11. apríla (WEBNOVINY) - Zo slovenských potravinárskych výrobkov je v súčasnosti v krajinách Európskej únie (EÚ) ochrannou značkou zemepisného označenia chránený iba jeden produkt - Skalický trdelník. V týchto dňoch je pred úspešným zavŕšením tohto schvaľovacieho procesu aj bryndza, ktorá by od polovice roka mala mať tiež ochrannú značku zemepisného označenia. Ako sa v tejto súvislosti uvádza v tlačovej správe Ministerstva pôdohospodárstva SR, v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je to veľmi málo. Napríklad Francúzsko si právnu ochranu pre zemepisné označenie zabezpečilo už pri 156 výrobkoch, Taliansko dokonca pri 165 produktoch a Španielsko má v rámci krajín EÚ oficiálne chránených stojedenásť potravinárskych výrobkov.
Aj keď v porovnaní s tradičnými krajinami EÚ je Skalický trdelník osamoteným zástupcom slovenského potravinárstva, Česi si už v Bruseli stihli zaregistrovať dvanásť ochranných značiek. Na starom kontinente sú však aj krajiny EÚ, najmä tie novoprijaté, ktoré nemajú ani jeden chránený výrobok a pritom EÚ má tri kategórie ochranných značiek pre potravinársky priemysel, kulinárstvo a výživu obyvateľstva. Prvou kategóriou je ochranné označenie pôvodu, druhou ochranné zemepisné označenie a treťou kategóriou ochrany sú zaručené tradičné špeciality.
Vedenie Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktoré každý rok udeľuje najlepších výrobcom a výrobkom vlastnú značku kvality, už dávnejšie pobádalo slovenské zväzy výrobcov, respektíve producentov z agrosektora, aby pri získavaní bruselského certifikátu kvality neboli pasívni. Podľa ministerky pôdohospodárstva Zdenky Kramplovej vedenie rezortu chce docieliť, aby slovenskí potravinári do bruselského procesu schvaľovania, respektíve prideľovania ochranných značiek vstupovali oveľa intenzívnejšie ako to robili doteraz. Dôvodom tohto usmerňovaného snaženia je najmä fakt, že ak Slováci nestihnú svoje ďalšie tradičné výrobky zaregistrovať do roku 2011, po tomto termíne sa môže stať, že známe a populárne slovenské výrobky si môžu v Bruseli dať zaregistrovať aj výrobcovia z iných členských krajín EÚ. Po roku 2011 sa hociktorá členská krajina môže pokojne uchádzať o priznanie ochrannej značky aj na výrobok, o ktorého oficiálnu ochranu sa pôvodne usilovali slovenskí producenti.
SITA