|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. marca 2012
Slovensko má od štvrtka pribrzdiť dlhová brzda
Na Slovensku sa od štvrtka 1. marca oficiálne spúšťa dlhová brzda. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorému sa hovorí aj dlhová brzda, totiž od začiatku marca nadobudol ...
Zdieľať
BRATISLAVA 1. marca (WEBNOVINY) - Na Slovensku sa od štvrtka 1. marca oficiálne spúšťa dlhová brzda.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorému sa hovorí aj dlhová brzda, totiž od začiatku marca nadobudol účinnosť. Podľa ministerstva financií je základným princípom zákona posilnenie zodpovednosti voči budúcim generáciám a dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
"Vytvára mechanizmy, ktoré trestajú nezodpovedné konanie vlád v budúcnosti a významne sťažia zatajovanie informácií a kreatívne účtovníctvo v súvislosti s rozpočtom. Cez prizmu čistého bohatstva bude mať verejnosť lepší obraz o aktívach a pasívach štátu," konštatuje hovorca ministerstva financií Martin Jaroš.
Ústavný zákon, ktorý parlament schválil začiatkom decembra minulého roku, pozostáva zo štyroch hlavných oblastí, a to samotnej dlhovej brzdy, teda ústavného ohraničenia maximálnej výšky verejného dlhu, zriadenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidiel pre transparentnosť vo verejných financiách a tiež pravidiel a obmedzení pri hospodárení samospráv.
Počíta aj s automatickým sankčným mechanizmom, ktorý sa má postupne spúšťať už od hranice 50 % hrubého domáceho produktu. Už pri tejto hranici bude musieť minister financií parlamentu vysvetľovať nárast dlhu a navrhnúť opatrenia na zmenu trendu. Pri úrovni 53 % výkonu ekonomiky bude vláda nútená prijať balík opatrení na zníženie dlhu a tiež si zmraziť platy. Pri úrovni 55 % už na rad príde automatické trojpercentné viazanie výdavkov a zmrazenie výdavkov v rozpočte na nasledujúci rok s výnimkou financovania eurofondov.
Pri dosiahnutí hranice 57 % hrubého domáceho produktu bude vláda povinná predložiť vyrovnaný rozpočet a pri dosiahnutí dlhu na úrovni 60 % výkonu ekonomiky bude musieť kabinet požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery. Kľúčovým údajom pre potreby tohto zákona bude úroveň verejného dlhu, ktorú každý rok notifikuje európsky štatistický úrad Eurostat. V roku 2010 slovenský verejný dlh stúpol z 35,4 % hrubého domáceho produktu na 41 % výkonu hospodárstva.
Zákon počíta aj so založením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Hlavnou úlohou novej nezávislej inštitúcie bude posilnenie transparentnosti rozpočtového procesu. Rada bude každoročne zverejňovať správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, vyhodnocovať plnenie rozpočtových pravidiel a pravidiel transparentnosti za predchádzajúci rok ako aj monitorovať a vyhodnocovať aktuálny vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Zvolenie jej členov sa očakáva po predčasných voľbách. Zavádzajú sa aj ďalšie pravidlá ako napríklad výdavkové stropy, dodatočné požiadavky na hospodárenie samospráv alebo požiadavky na informácie v základných dokumentoch o verejných financiách.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorému sa hovorí aj dlhová brzda, totiž od začiatku marca nadobudol účinnosť. Podľa ministerstva financií je základným princípom zákona posilnenie zodpovednosti voči budúcim generáciám a dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
"Vytvára mechanizmy, ktoré trestajú nezodpovedné konanie vlád v budúcnosti a významne sťažia zatajovanie informácií a kreatívne účtovníctvo v súvislosti s rozpočtom. Cez prizmu čistého bohatstva bude mať verejnosť lepší obraz o aktívach a pasívach štátu," konštatuje hovorca ministerstva financií Martin Jaroš.
Ústavný zákon, ktorý parlament schválil začiatkom decembra minulého roku, pozostáva zo štyroch hlavných oblastí, a to samotnej dlhovej brzdy, teda ústavného ohraničenia maximálnej výšky verejného dlhu, zriadenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidiel pre transparentnosť vo verejných financiách a tiež pravidiel a obmedzení pri hospodárení samospráv.
Počíta aj s automatickým sankčným mechanizmom, ktorý sa má postupne spúšťať už od hranice 50 % hrubého domáceho produktu. Už pri tejto hranici bude musieť minister financií parlamentu vysvetľovať nárast dlhu a navrhnúť opatrenia na zmenu trendu. Pri úrovni 53 % výkonu ekonomiky bude vláda nútená prijať balík opatrení na zníženie dlhu a tiež si zmraziť platy. Pri úrovni 55 % už na rad príde automatické trojpercentné viazanie výdavkov a zmrazenie výdavkov v rozpočte na nasledujúci rok s výnimkou financovania eurofondov.
Pri dosiahnutí hranice 57 % hrubého domáceho produktu bude vláda povinná predložiť vyrovnaný rozpočet a pri dosiahnutí dlhu na úrovni 60 % výkonu ekonomiky bude musieť kabinet požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery. Kľúčovým údajom pre potreby tohto zákona bude úroveň verejného dlhu, ktorú každý rok notifikuje európsky štatistický úrad Eurostat. V roku 2010 slovenský verejný dlh stúpol z 35,4 % hrubého domáceho produktu na 41 % výkonu hospodárstva.
Zákon počíta aj so založením Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Hlavnou úlohou novej nezávislej inštitúcie bude posilnenie transparentnosti rozpočtového procesu. Rada bude každoročne zverejňovať správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, vyhodnocovať plnenie rozpočtových pravidiel a pravidiel transparentnosti za predchádzajúci rok ako aj monitorovať a vyhodnocovať aktuálny vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Zvolenie jej členov sa očakáva po predčasných voľbách. Zavádzajú sa aj ďalšie pravidlá ako napríklad výdavkové stropy, dodatočné požiadavky na hospodárenie samospráv alebo požiadavky na informácie v základných dokumentoch o verejných financiách.