|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. marca 2013
Slovensko je deväť rokov v NATO, pomáha to aj ekonomike
Slovensko je už deväť rokov členom Severoatlantickej aliancie. Náš vstup do NATO formálne spečatilo odovzdanie prístupových protokolov Slovenska ako jednej z pozvaných krajín ...
Zdieľať
BRATISLAVA 29. marca (WEBNOVINY) – Slovensko je už deväť rokov členom Severoatlantickej aliancie.
Náš vstup do NATO formálne spečatilo odovzdanie prístupových protokolov Slovenska ako jednej z pozvaných krajín depozitárovi Washingtonskej zmluvy, teda vláde USA.
Tento krok sa udial 29. marca 2004 vo Washingtone.
„Ak by sme neboli členmi Severoatlantickej aliancie, museli by sme mať oveľa väčšiu armádu a stálo by nás to viac peňazí. Jednoznačnou výhodou nášho členstva je bezpečnosť. Pre Slovensko dodnes predstavuje členstvo v NATO najvyššiu garanciu – poistku v prípade vojenského napadnutia, pretože stojí na mušketierskom princípe: Jeden za všetkých, všetci za jedného,“ konštatoval minister obrany Martin Glváč.
Pripomína, že V NATO sme rovnocenným partnerom a máme vplyv na jej rozhodovanie. Rozhoduje sa totiž konsenzom, na ktorý je potrebný súhlas všetkých členských krajín.
Glváč je presvedčený, že ak by sme neboli členmi NATO a Európskej únie, naša krajina by mala nepochybne horšie postavenie na medzinárodnom poli.
„Bolo by oveľa ťažšie presadiť vo svete naše politické, alebo ekonomické záujmy. V rámci kolektívnej obrany sme sa mohli špecializovať na tie bojové spôsobilosti, ktoré boli určené na obranu územia,“ dodal.
„V súvislosti s cieľmi Severoatlantickej aliancie sme avizovali, že chceme modernizovať naše pozemné sily a investovať aj do vzdušných síl. Aj naši vojaci sa napríklad podieľajú na spoločnej ochrane vzdušného priestoru členských krajín NATO v rámci NATINADS,“ uviedol minister. Dodal, že vďaka vstupu sme sa stali bezpečnou krajinou pre investície, čo priamo súvisí aj so zamestnanosťou. „Pre investorov sme sa stali atraktívnejšou a stabilnou krajinou“.
Slovensko vstúpilo do Aliancie necelého poldruha roka po pozvaní. V rovnakom čase sa NATO rozšírilo z 19 na 26 členov, okrem nás pribudlo Bulharsko, Rumunsko, Slovinsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko. Organizácia sa rozširovala už v roku 1999, keď sa doň začlenili prvé tri postkomunistické štáty Česko, Maďarsko a Poľsko. Naši susedia dostali pozvánku na madridskom summite v roku 1997, Slovensko vtedy na rokovania o vstupe pre nesplnenie politických kritérií nepozvali.
Slováci na operáciach NATO
Slovenskí vojaci sa počas nášho členstva v NATO zúčastnili na jej operáciách KFOR v Kosove a ISAF v Afganistane. V Kosovskej misii naše ozbrojené sily ukončili plnenie operačných úloh 30. septembra 2010 a tým aj naše 11-ročné pôsobenie v operácii. Za toto obdobie sa v nej vystriedalo 2004 slovenských mužov a žien v uniformách. V operácii ISAF v Afganistane sa od roku 2004 vystriedalo už 2782 príslušníkov našich ozbrojených síl.
„Výborné splnenie úloh v operáciách je tým najlepším dôkazom toho, že Slovenská republika si plní záväzky voči Severoatlantickej aliancii ako plnoprávny člen a dôveryhodný partner,“ uviedol náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR Peter Vojtek.
Náš vstup do NATO formálne spečatilo odovzdanie prístupových protokolov Slovenska ako jednej z pozvaných krajín depozitárovi Washingtonskej zmluvy, teda vláde USA.
Tento krok sa udial 29. marca 2004 vo Washingtone.
„Ak by sme neboli členmi Severoatlantickej aliancie, museli by sme mať oveľa väčšiu armádu a stálo by nás to viac peňazí. Jednoznačnou výhodou nášho členstva je bezpečnosť. Pre Slovensko dodnes predstavuje členstvo v NATO najvyššiu garanciu – poistku v prípade vojenského napadnutia, pretože stojí na mušketierskom princípe: Jeden za všetkých, všetci za jedného,“ konštatoval minister obrany Martin Glváč.
Pripomína, že V NATO sme rovnocenným partnerom a máme vplyv na jej rozhodovanie. Rozhoduje sa totiž konsenzom, na ktorý je potrebný súhlas všetkých členských krajín.
Glváč je presvedčený, že ak by sme neboli členmi NATO a Európskej únie, naša krajina by mala nepochybne horšie postavenie na medzinárodnom poli.
„Bolo by oveľa ťažšie presadiť vo svete naše politické, alebo ekonomické záujmy. V rámci kolektívnej obrany sme sa mohli špecializovať na tie bojové spôsobilosti, ktoré boli určené na obranu územia,“ dodal.
„V súvislosti s cieľmi Severoatlantickej aliancie sme avizovali, že chceme modernizovať naše pozemné sily a investovať aj do vzdušných síl. Aj naši vojaci sa napríklad podieľajú na spoločnej ochrane vzdušného priestoru členských krajín NATO v rámci NATINADS,“ uviedol minister. Dodal, že vďaka vstupu sme sa stali bezpečnou krajinou pre investície, čo priamo súvisí aj so zamestnanosťou. „Pre investorov sme sa stali atraktívnejšou a stabilnou krajinou“.
Slovensko vstúpilo do Aliancie necelého poldruha roka po pozvaní. V rovnakom čase sa NATO rozšírilo z 19 na 26 členov, okrem nás pribudlo Bulharsko, Rumunsko, Slovinsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko. Organizácia sa rozširovala už v roku 1999, keď sa doň začlenili prvé tri postkomunistické štáty Česko, Maďarsko a Poľsko. Naši susedia dostali pozvánku na madridskom summite v roku 1997, Slovensko vtedy na rokovania o vstupe pre nesplnenie politických kritérií nepozvali.
Slováci na operáciach NATO
Slovenskí vojaci sa počas nášho členstva v NATO zúčastnili na jej operáciách KFOR v Kosove a ISAF v Afganistane. V Kosovskej misii naše ozbrojené sily ukončili plnenie operačných úloh 30. septembra 2010 a tým aj naše 11-ročné pôsobenie v operácii. Za toto obdobie sa v nej vystriedalo 2004 slovenských mužov a žien v uniformách. V operácii ISAF v Afganistane sa od roku 2004 vystriedalo už 2782 príslušníkov našich ozbrojených síl.
„Výborné splnenie úloh v operáciách je tým najlepším dôkazom toho, že Slovenská republika si plní záväzky voči Severoatlantickej aliancii ako plnoprávny člen a dôveryhodný partner,“ uviedol náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR Peter Vojtek.