|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
31. decembra 2022
Slovensko ešte pred finančnou krízou dobiehalo úroveň Česka aj Únie, ale stratilo dych a v posledných rokoch stagnuje
Tagy: Slovenská ekonomika
Slovensku sa v období pred finančnou krízou darilo dobiehať západnú aj českú ekonomickú úroveň, v posledných rokoch však stagnujeme. Ako sa ďalej uvádza v komentári
Zdieľať
31.12.2022 (Webnoviny.sk) - Slovensku sa v období pred finančnou krízou darilo dobiehať západnú aj českú ekonomickú úroveň, v posledných rokoch však stagnujeme.
Ako sa ďalej uvádza v komentári Národnej banky Slovenska (NBS) porovnávajúcom vývoj Českej a Slovenskej republiky po rozpade ich spoločného štátu, štartovacia pozícia Slovenska nebola v prvých rokoch jeho existencie dobrá, keď v roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27.
Slovensko pritom nezaostávalo len za krajinami EÚ 27, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27.
Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko.
„Po roku 2010 však slovenská ekonomika stratila dych a dobiehanie západu sa takmer zastavilo," konštatujú analytici NBS.
Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993.
Slovenské mzdy a dôchodky však zaostali za vývojom v Česku, keď bola česká priemerná mzda v roku 2021 až 2,5-krát vyššia ako v roku 1993.
Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Z hľadiska krajín V4 je u nás dlh domácností najvyšší.
Zadlžil sa však aj štát. V roku 1995 bol verejný dlh Slovenska mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol trojnásobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP.
Ani v Českej republike neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu. Od úrovne presahujúcej 13 % HDP v roku 1995 sa dostal v roku 2021 na hranicu 42 % HDP.
Slovensko malo podľa analytikov horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. V roku 1993 dosiahla u nás miera nezamestnanosti 14,4 %, čo bolo trikrát viac ako v Čechách. Na prelome storočí sa u nás miera nezamestnanosti približovala k 20 %.
Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky. Miera nezamestnanosti dosiahla historické minimum v roku 2019 na úrovni 5,7 %.
Aj v tomto prípade sa lepšie darilo Česku, ktoré zaznamenalo najnižšiu mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých krajín únie na úrovni 2 %.
Zdroj: Webnoviny.sk - Slovensko ešte pred finančnou krízou dobiehalo úroveň Česka aj Únie, ale stratilo dych a v posledných rokoch stagnuje © SITA Všetky práva vyhradené.
Ako sa ďalej uvádza v komentári Národnej banky Slovenska (NBS) porovnávajúcom vývoj Českej a Slovenskej republiky po rozpade ich spoločného štátu, štartovacia pozícia Slovenska nebola v prvých rokoch jeho existencie dobrá, keď v roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27.
Dobiehanie sa takmer zastavilo
Slovensko pritom nezaostávalo len za krajinami EÚ 27, ale aj za Českom, ktoré už v tomto období dosahovalo 77,9 % úrovne krajín EÚ 27.
Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27 a zhruba 90 % českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko.
„Po roku 2010 však slovenská ekonomika stratila dych a dobiehanie západu sa takmer zastavilo," konštatujú analytici NBS.
Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila. Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993.
Vzrástlo zadlženie
Slovenské mzdy a dôchodky však zaostali za vývojom v Česku, keď bola česká priemerná mzda v roku 2021 až 2,5-krát vyššia ako v roku 1993.
Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Z hľadiska krajín V4 je u nás dlh domácností najvyšší.
Zadlžil sa však aj štát. V roku 1995 bol verejný dlh Slovenska mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol trojnásobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP.
Ani v Českej republike neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu. Od úrovne presahujúcej 13 % HDP v roku 1995 sa dostal v roku 2021 na hranicu 42 % HDP.
Trh práce zaostával
Slovensko malo podľa analytikov horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. V roku 1993 dosiahla u nás miera nezamestnanosti 14,4 %, čo bolo trikrát viac ako v Čechách. Na prelome storočí sa u nás miera nezamestnanosti približovala k 20 %.
Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a jej následky. Miera nezamestnanosti dosiahla historické minimum v roku 2019 na úrovni 5,7 %.
Aj v tomto prípade sa lepšie darilo Česku, ktoré zaznamenalo najnižšiu mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých krajín únie na úrovni 2 %.
Zdroj: Webnoviny.sk - Slovensko ešte pred finančnou krízou dobiehalo úroveň Česka aj Únie, ale stratilo dych a v posledných rokoch stagnuje © SITA Všetky práva vyhradené.
Tagy: Slovenská ekonomika
nasledujúci článok >>
Čaputová má na Facebooku najviac sledovateľov a Fico najviac klikov, no aj platených príspevkov. Ako sú na tom ostatní?
Čaputová má na Facebooku najviac sledovateľov a Fico najviac klikov, no aj platených príspevkov. Ako sú na tom ostatní?
<< predchádzajúci článok
Väčšina Ukrajincov chce oslavovať Vianoce 25. decembra, nie 7. januára ako ich slávi ruská pravoslávna cirkev
Väčšina Ukrajincov chce oslavovať Vianoce 25. decembra, nie 7. januára ako ich slávi ruská pravoslávna cirkev