|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
20. decembra 2012
Slovensko dostane na odstavovanie V1 zrejme menej peňazí
Slovensko zrejme dostane na odstavovanie dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach pravdepodobne menej peňazí. Ako agentúru SITA informoval slovenský europoslanec ...
Zdieľať
BRATISLAVA 20. decembra (WEBNOVINY) - Slovensko zrejme dostane na odstavovanie dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach pravdepodobne menej peňazí.
Ako agentúru SITA informoval slovenský europoslanec Jaroslav Paška, výbor Európskeho parlamentu pre rozpočet schválil pozmeňujúci návrh, na základe ktorého by malo Slovensko dostať od Európskej únie doplatok na vyraďovanie V1 len vo výške viac ako 115 mil. eur.
Premiér Robert Fico pritom po rokovaní novembrového summitu v Bruseli deklaroval, že by mohlo Slovensko získať na vyraďovanie V1 doplatok až vo výške 200 mil. eur. "V dôležitom hlasovaní o výške príspevku EÚ pre jednotlivé krajiny bol tesnou väčšinou, najmä hlasmi poslancov z Európskej ľudovej strany, presadený pozmeňujúci návrh, ktorý fixuje podiel Slovenska na uvedenej pomoci len vo výške 20,8 % z celkovej sumy 552,947 mil. eur," uviedol Paška.
Iných podporili viac
Slovensko sa podľa europoslanca Pašku oprávnene domáha zvýšenia podpory EÚ na odstávku elektrárne V1 v Bohuniciach o 263 mil. eur, pretože Bulharsku aj Litve poskytla Únia pre elektrárne Kozloduj a Ignalina podporu aj na prefinancovanie manipulácie a uloženie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu.
"Slovensko však na tieto opatrenia od EÚ nedostalo nič a nemá ich v súčasnom príspevku ani zohľadnené. Princíp rovnakého zaobchádzania nás oprávňuje požadovať zo spoločných európskych peňazí takú istú podporu, akú dostávajú iné krajiny. Požiadavka na zvýšenie príspevku EÚ zo 114,815 mil. eur na 377,815 mil. eur pre Slovenskú republiku je preto plne legitímna," konštatoval Paška.
Odstaviť elektráreň bolo v prístupovej zmluve
Európska únia prispieva na odstavovanie jadrovej elektrárne V1 prostredníctvom Medzinárodného fondu na podporu vyraďovania JE V1 (BIDSF), ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Doposiaľ bolo uzavretých celkom 20 grantových dohôd a na ich financovanie bolo z fondu BIDSF alokovaných viac ako 464 mil. eur.
Čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov fondu ku koncu októbra tohto roka bolo vo výške 169,84 mil. eur. Celkové náklady na vyraďovanie V1 boli vyčíslené na 1,1 mld. eur. Dva jadrové bloky by mali byť definitívne odstavené v roku 2025.
Slovensko odstavilo prvý blok V1 na konci roka 2006 a druhý blok na konci roka 2008 na základe prístupových zmlúv do Európskej únie. Výstavba jadrovej elektrárne V1 začala 24. apríla 1972 a zabezpečovala ju Investičná výstavba energetiky Slovenska. Jej hlavnými dodávateľmi boli Energoprojekt Praha, LOTEP Leningrad, Škoda Praha, Hydrostav Bratislava, ŠkodaExport Praha.
Investičné náklady predstavovali 5,5 mld. vtedajších československých korún v cenách rokov výstavby. Prvý reaktorový blok jadrovej elektrárne V1 bol prifázovaný k sieti 17. decembra 1978 a druhý blok 26. marca 1980. Počas prevádzky elektráreň vyrobila celkovo viac ako 159 mil. megawatthodín, čo predstavuje približne 5,7-ročnú spotrebu elektrickej energie Slovenska.
Ako agentúru SITA informoval slovenský europoslanec Jaroslav Paška, výbor Európskeho parlamentu pre rozpočet schválil pozmeňujúci návrh, na základe ktorého by malo Slovensko dostať od Európskej únie doplatok na vyraďovanie V1 len vo výške viac ako 115 mil. eur.
Premiér Robert Fico pritom po rokovaní novembrového summitu v Bruseli deklaroval, že by mohlo Slovensko získať na vyraďovanie V1 doplatok až vo výške 200 mil. eur. "V dôležitom hlasovaní o výške príspevku EÚ pre jednotlivé krajiny bol tesnou väčšinou, najmä hlasmi poslancov z Európskej ľudovej strany, presadený pozmeňujúci návrh, ktorý fixuje podiel Slovenska na uvedenej pomoci len vo výške 20,8 % z celkovej sumy 552,947 mil. eur," uviedol Paška.
Iných podporili viac
Slovensko sa podľa europoslanca Pašku oprávnene domáha zvýšenia podpory EÚ na odstávku elektrárne V1 v Bohuniciach o 263 mil. eur, pretože Bulharsku aj Litve poskytla Únia pre elektrárne Kozloduj a Ignalina podporu aj na prefinancovanie manipulácie a uloženie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu.
"Slovensko však na tieto opatrenia od EÚ nedostalo nič a nemá ich v súčasnom príspevku ani zohľadnené. Princíp rovnakého zaobchádzania nás oprávňuje požadovať zo spoločných európskych peňazí takú istú podporu, akú dostávajú iné krajiny. Požiadavka na zvýšenie príspevku EÚ zo 114,815 mil. eur na 377,815 mil. eur pre Slovenskú republiku je preto plne legitímna," konštatoval Paška.
Odstaviť elektráreň bolo v prístupovej zmluve
Európska únia prispieva na odstavovanie jadrovej elektrárne V1 prostredníctvom Medzinárodného fondu na podporu vyraďovania JE V1 (BIDSF), ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Doposiaľ bolo uzavretých celkom 20 grantových dohôd a na ich financovanie bolo z fondu BIDSF alokovaných viac ako 464 mil. eur.
Čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov fondu ku koncu októbra tohto roka bolo vo výške 169,84 mil. eur. Celkové náklady na vyraďovanie V1 boli vyčíslené na 1,1 mld. eur. Dva jadrové bloky by mali byť definitívne odstavené v roku 2025.
Slovensko odstavilo prvý blok V1 na konci roka 2006 a druhý blok na konci roka 2008 na základe prístupových zmlúv do Európskej únie. Výstavba jadrovej elektrárne V1 začala 24. apríla 1972 a zabezpečovala ju Investičná výstavba energetiky Slovenska. Jej hlavnými dodávateľmi boli Energoprojekt Praha, LOTEP Leningrad, Škoda Praha, Hydrostav Bratislava, ŠkodaExport Praha.
Investičné náklady predstavovali 5,5 mld. vtedajších československých korún v cenách rokov výstavby. Prvý reaktorový blok jadrovej elektrárne V1 bol prifázovaný k sieti 17. decembra 1978 a druhý blok 26. marca 1980. Počas prevádzky elektráreň vyrobila celkovo viac ako 159 mil. megawatthodín, čo predstavuje približne 5,7-ročnú spotrebu elektrickej energie Slovenska.