Slovensko čelí žalobe v kauze úbytku hlucháňa, Budaj bude s Bruselom ešte rokovať

Agentúru SITA o tom informoval Slavomír Held z odboru komunikácie rezortu životného prostredia.

Očakáva razantné kroky ochranárov

Šéf envirorezortu očakáva najmä razantnejšie kroky zo strany Štátnej ochrany prírody SR a okresných úradov. Situáciu s hlucháňom by podľa neho mohla zlepšiť aj zonácia národných parkov.

Budaj rešpektuje rozhodnutie EK, ktorá podáva na Európsky súdny dvor žalobu proti Slovensku za neprijatie primeraných opatrení na záchranu hlucháňa hôrneho

„Zároveň podnikne všetky zákonné kroky, aby tento ikonický druh slovenských lesov nadobro nevyhynul,“ uvádza odbor komunikácie. Podľa ministra je stav, v akom hlucháň hôrny na Slovensku prežíva, dôkazom úpadku slovenskej prírody.

Rýchlejší pokrok v ochrane prírody

„Presadzujeme rýchlejší pokrok v ochrane prírody, razantnejšie rozhodovanie kompetentných orgánov a väčšiu podporu nielen širokej verejnosti, ale aj konštruktívny prístup odborníkov, vlády a v prípade legislatívnych zmien aj parlamentu,“ zdôraznil minister.

Rezort životného prostredia tiež informuje, že Štátna ochrana prírody SR sa od januára tohto roku vyjadrila k približne 1 600 nahláseným náhodným ťažbám v lokalitách s biotopmi hlucháňa hôrneho, pričom v 150 prípadoch dala jednoznačné zamietavé stanovisko proti akémukoľvek zásahu. Približne v tisíc prípadoch stanovila „prísne a špecifické“ podmienky s ohľadom na nároky hlucháňa.

Šéf envirorezortu podľa odboru komunikácie presadzuje vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska ako aj zonáciu Národného parku Muránska planina. V oboch lokalitách má hlucháň hôrny svoj prirodzený biotop.

EK sa rozhodla podať na Súdny dvor Európskej únie návrh na začatie konania proti Slovensku za to, že správne neaplikovalo časti smernice o biotopoch a o vtákoch. Agentúru SITA o tom vo štvrtok 2. júla informovala Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku.

Intenzívna ťažba dreva

Slovensko totiž podľa EK nepodniklo náležité kroky na to, aby predišlo poškodeniu biotopu hlucháňa hôrneho a významnému narušeniu populácie tohto živočíšneho druhu.

EK priblížila, že v slovenských lesoch, nachádzajúcich sa v lokalitách sústavy Natura 2000, sa vykonáva intenzívna ťažba dreva. Ide najmä o asanačnú ťažbu vykonávanú v reakcii na rušivé zásahy v lesoch, ako je napríklad zamorenie lykožrútom alebo škody spôsobené búrkou.

„Slovenské právne predpisy však stále nezabezpečujú, aby boli činnosti asanačnej ťažby, ktoré by mohli mať významný vplyv na lokality sústavy Natura 2000, podrobené takýmto posúdeniam. Zároveň sú stále v platnosti plány obhospodarovania lesov, ktoré v minulosti neboli predmetom takéhoto posúdenia,“ ozrejmila Ludviková.

Odkedy Slovensko v roku 2004 vstúpilo do EÚ, populácia hlucháňa hôrneho v rámci dvanástich osobitne chránených území, ktoré boli klasifikované na účely jeho ochrany v zmysle smernice o vtákoch, klesla o polovicu.