|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Slovenskí potravinári potrebujú stabilných partnerov
Investičný dlh v slovenskom potravinárstve prevyšuje miliardu EUR, potravinová sebestačnosť krajiny je približne 40% Kedysi nebola o slovenské potraviny núdza. Na našom území sa ...
Zdieľať
13.5.2024 (SITA.sk) - Investičný dlh v slovenskom potravinárstve prevyšuje miliardu EUR, potravinová sebestačnosť krajiny je približne 40%
Kedysi nebola o slovenské potraviny núdza. Na našom území sa pestovali mnohé plodiny, chovali prakticky všetky hospodárske zvieratá vo veľkochovoch a vyrábalo sa množstvo potravín. Žiaľ, situácia sa v priebehu ostatných desaťročí zmenila a potravinová sebestačnosť Slovenska sa pohybuje okolo úrovne 40%, tak odhaduje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Veľmi podobné je aj priemerné zastúpenie slovenských potravín na pultoch maloobchodných reťazcov.
Od deväťdesiatych rokov významne klesla rozloha pôdy, na ktorej sa pestujú zeleninárske a ovocinárske plodiny. Ak by sme ako krajina chceli dosiahnuť úplnú sebestačnosť v produkcii kapusty, mrkvy, zeleru, cibule či šalátu, bolo by potrebné mnohonásobne zvýšiť obhospodarovanú pôdu, celkovo až na tisícky hektárov. Znižuje sa tiež počet hospodárskych zvierat, za uplynulých dvadsať rokov napr. poklesol počet ošípaných o viac než tri štvrtiny.
Slovensko zaostáva predovšetkým v produkcii potravín s pridanou hodnotou. Podľa The Economist figurovala v roku 2021 naša krajina na 46. mieste potravinárskeho rebríčka, pričom susedné Česko bolo piate. Za Slovenskom neskončila žiadna významnejšia krajina, iba miništáty Luxembursko a Malta. Jedným z dôvodov zaostávania je investičný dlh, ktorý prevyšuje miliardu eur. Okrem efektívnej štátnej pomoci dokážu podať pomocnú ruku aj iní partneri. Jedným z nich je diskontná sieť Lidl, ktorá v poslednom roku zaplatila slovenským dodávateľom viac ako šesťsto miliónov eur v nákupných cenách. Zastúpenie slovenských potravín na pultoch tohto reťazca navyše každým rokom rastie a podľa posledných dát prevyšuje 37%.
Lidl pôsobí na Slovensku od roku 2004 a stabilným partnerom slovenských dodávateľov je teda už dve desaťročia. Dlhodobú férovú spoluprácu oceňujú mnohé slovenské firmy, ktoré vďaka nej mohli investovať do svojej výroby. "Vďaka veľkému dopytu, aj s prispením Lidl, sme nedávno uviedli a sprevádzkovali jednu z najmodernejších výrobných hál na výrobu syra typu Niva, za ktorú sme získali ocenenie Investícia roka," povedal Ján Husák, obchodný riaditeľ Tatranskej mliekarne.
Slovensko bolo kedysi prakticky sebestačné v produkcii zeleniny. Postupom času sa tradične agrárna krajina začala meniť na priemyselnú, s čím súvisel pokles produkcie poľnohospodárskych plodín. V ostatných rokoch však nachádzame na pultoch predajní čoraz viac slovenskej zeleniny. "Aj na podnet Lidl sme investovali do novej prevádzky baliarne koreňovej zeleniny. Hlavne vďaka tejto investícii a spolupráci s lokálnymi zákazníkmi sa nám podarilo rozšíriť produkciu mrkvy, petržlenu a zeleru na Slovensku, pričom postupne smerujeme k úplnej sebestačnosti. Okrem toho sú potraviny, ktoré prešli rukami slovenských poľnohospodárov, v obchodoch čoraz žiadanejšie," vysvetlil Juraj Mačaj, predseda predstavenstva Zeleninárska.
Tradične silné postavenie mal na Slovensku pekárenský sektor. Bez investícii do nových technológií a vývoja však nie je možné zachovať konkurencieschopnosť ani v tejto oblasti. Aj pekári vítajú spoluprácu so silným a stabilným partnerom akým je Lidl. "Vďaka Lidl sa nám podarilo zrealizovať aj niektoré naše plány," uviedol výkonný riaditeľ Pekárne Drahovce Stanislav Kurčík. Zdôraznil, že vďaka zefektívneniu spolupráce s Lidlom mohli v pekárni realizovať viaceré investície, týkajúce sa rozšírenia aj posilnenia technologického zariadenie, či už v oblasti výroby chleba, jemného sladkého pečiva aj mrazených výrobkov. "Lidl je na jednej strane veľmi prísny obchodný partner, najmä čo sa týka kvality a logistiky, avšak na druhej mimoriadne seriózny, konštruktívny a perspektívny, vyznačujúci sa výbornou platobnou disciplínou," zakončil riaditeľ pekárne, ktorú zdobí prepracovaný systém bezpečnosti a kvality výrobkov, podľa najprísnejších štandardov. Jej pýchou je linka na výrobu bežného pečiva, ktorá prebieha bezdotykovou metódou. "Najmä vďaka stabilnému partnerovi, akým Lidl pre nás je, vieme realizovať projekty, zamerané na inováciu pekárenskej výroby, strojového parku a spoločne realizovať vývoj, na ktorom aktívne pracujeme," doplnila Andrea Želiezková, marketingová riaditeľka pekárenskej spoločnosti Dobrota.
Mnohí slovenskí dodávatelia vyrástli spolu s Lidlom. Spolupráce, ktoré sa začínali skromne, dnes často presahujú hranice Slovenska. Diskont umožňuje kvalitným slovenským potravinárom vyvážať ich produkty do zahraničia. Aktuálne sprostredkúva Lidl 2% z celkového exportu agropotravinárskych výrobkov za rok. V predošlom roku využili túto možnosť desiatky slovenských výrobcov a hodnota exportu presiahla 93 miliónov eur. Od roku 2016 umiestnili dodávatelia zo Slovenska na pulty zahraničných Lidlov tovar za viac než polmiliardy EUR.
Lidl neustále oslovuje slovenských dodávateľov. Okrem pravidelne organizovaných podujatí aj so záštitou Ministerstva pôdohospodárstva – Lidl akadémia a Lidl dodávateľský deň, komunikuje diskont aj výzvu určenú domácim potravinárom. Formulár je dostupný na webe reťazca: https://www.lidl.sk/c/slovenski-dodavatelia/s10009143.
Informačný servis
Zdroj: SITA.sk - Slovenskí potravinári potrebujú stabilných partnerov © SITA Všetky práva vyhradené.
Kedysi nebola o slovenské potraviny núdza. Na našom území sa pestovali mnohé plodiny, chovali prakticky všetky hospodárske zvieratá vo veľkochovoch a vyrábalo sa množstvo potravín. Žiaľ, situácia sa v priebehu ostatných desaťročí zmenila a potravinová sebestačnosť Slovenska sa pohybuje okolo úrovne 40%, tak odhaduje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Veľmi podobné je aj priemerné zastúpenie slovenských potravín na pultoch maloobchodných reťazcov.
Od deväťdesiatych rokov významne klesla rozloha pôdy, na ktorej sa pestujú zeleninárske a ovocinárske plodiny. Ak by sme ako krajina chceli dosiahnuť úplnú sebestačnosť v produkcii kapusty, mrkvy, zeleru, cibule či šalátu, bolo by potrebné mnohonásobne zvýšiť obhospodarovanú pôdu, celkovo až na tisícky hektárov. Znižuje sa tiež počet hospodárskych zvierat, za uplynulých dvadsať rokov napr. poklesol počet ošípaných o viac než tri štvrtiny.
Slovensko zaostáva predovšetkým v produkcii potravín s pridanou hodnotou. Podľa The Economist figurovala v roku 2021 naša krajina na 46. mieste potravinárskeho rebríčka, pričom susedné Česko bolo piate. Za Slovenskom neskončila žiadna významnejšia krajina, iba miništáty Luxembursko a Malta. Jedným z dôvodov zaostávania je investičný dlh, ktorý prevyšuje miliardu eur. Okrem efektívnej štátnej pomoci dokážu podať pomocnú ruku aj iní partneri. Jedným z nich je diskontná sieť Lidl, ktorá v poslednom roku zaplatila slovenským dodávateľom viac ako šesťsto miliónov eur v nákupných cenách. Zastúpenie slovenských potravín na pultoch tohto reťazca navyše každým rokom rastie a podľa posledných dát prevyšuje 37%.
Lidl pôsobí na Slovensku od roku 2004 a stabilným partnerom slovenských dodávateľov je teda už dve desaťročia. Dlhodobú férovú spoluprácu oceňujú mnohé slovenské firmy, ktoré vďaka nej mohli investovať do svojej výroby. "Vďaka veľkému dopytu, aj s prispením Lidl, sme nedávno uviedli a sprevádzkovali jednu z najmodernejších výrobných hál na výrobu syra typu Niva, za ktorú sme získali ocenenie Investícia roka," povedal Ján Husák, obchodný riaditeľ Tatranskej mliekarne.
Slovensko bolo kedysi prakticky sebestačné v produkcii zeleniny. Postupom času sa tradične agrárna krajina začala meniť na priemyselnú, s čím súvisel pokles produkcie poľnohospodárskych plodín. V ostatných rokoch však nachádzame na pultoch predajní čoraz viac slovenskej zeleniny. "Aj na podnet Lidl sme investovali do novej prevádzky baliarne koreňovej zeleniny. Hlavne vďaka tejto investícii a spolupráci s lokálnymi zákazníkmi sa nám podarilo rozšíriť produkciu mrkvy, petržlenu a zeleru na Slovensku, pričom postupne smerujeme k úplnej sebestačnosti. Okrem toho sú potraviny, ktoré prešli rukami slovenských poľnohospodárov, v obchodoch čoraz žiadanejšie," vysvetlil Juraj Mačaj, predseda predstavenstva Zeleninárska.
Tradične silné postavenie mal na Slovensku pekárenský sektor. Bez investícii do nových technológií a vývoja však nie je možné zachovať konkurencieschopnosť ani v tejto oblasti. Aj pekári vítajú spoluprácu so silným a stabilným partnerom akým je Lidl. "Vďaka Lidl sa nám podarilo zrealizovať aj niektoré naše plány," uviedol výkonný riaditeľ Pekárne Drahovce Stanislav Kurčík. Zdôraznil, že vďaka zefektívneniu spolupráce s Lidlom mohli v pekárni realizovať viaceré investície, týkajúce sa rozšírenia aj posilnenia technologického zariadenie, či už v oblasti výroby chleba, jemného sladkého pečiva aj mrazených výrobkov. "Lidl je na jednej strane veľmi prísny obchodný partner, najmä čo sa týka kvality a logistiky, avšak na druhej mimoriadne seriózny, konštruktívny a perspektívny, vyznačujúci sa výbornou platobnou disciplínou," zakončil riaditeľ pekárne, ktorú zdobí prepracovaný systém bezpečnosti a kvality výrobkov, podľa najprísnejších štandardov. Jej pýchou je linka na výrobu bežného pečiva, ktorá prebieha bezdotykovou metódou. "Najmä vďaka stabilnému partnerovi, akým Lidl pre nás je, vieme realizovať projekty, zamerané na inováciu pekárenskej výroby, strojového parku a spoločne realizovať vývoj, na ktorom aktívne pracujeme," doplnila Andrea Želiezková, marketingová riaditeľka pekárenskej spoločnosti Dobrota.
Mnohí slovenskí dodávatelia vyrástli spolu s Lidlom. Spolupráce, ktoré sa začínali skromne, dnes často presahujú hranice Slovenska. Diskont umožňuje kvalitným slovenským potravinárom vyvážať ich produkty do zahraničia. Aktuálne sprostredkúva Lidl 2% z celkového exportu agropotravinárskych výrobkov za rok. V predošlom roku využili túto možnosť desiatky slovenských výrobcov a hodnota exportu presiahla 93 miliónov eur. Od roku 2016 umiestnili dodávatelia zo Slovenska na pulty zahraničných Lidlov tovar za viac než polmiliardy EUR.
Lidl neustále oslovuje slovenských dodávateľov. Okrem pravidelne organizovaných podujatí aj so záštitou Ministerstva pôdohospodárstva – Lidl akadémia a Lidl dodávateľský deň, komunikuje diskont aj výzvu určenú domácim potravinárom. Formulár je dostupný na webe reťazca: https://www.lidl.sk/c/slovenski-dodavatelia/s10009143.
Informačný servis
Zdroj: SITA.sk - Slovenskí potravinári potrebujú stabilných partnerov © SITA Všetky práva vyhradené.
nasledujúci článok >>
Izrael postupuje hlbšie do Rafahu a devastuje už zničený sever územia, kde sa preskupili niektorí militanti z Hamasu
Izrael postupuje hlbšie do Rafahu a devastuje už zničený sever územia, kde sa preskupili niektorí militanti z Hamasu
<< predchádzajúci článok
Rusi údajne dobyli ďalšie dediny v Charkovskej oblasti, Ukrajinci priznali úspechy okupantov v bojoch o Vovčansk
Rusi údajne dobyli ďalšie dediny v Charkovskej oblasti, Ukrajinci priznali úspechy okupantov v bojoch o Vovčansk