|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. augusta 2013
Slovenskí geológovia objavili v Nórsku prírodné diamanty
Slovenskí geológovia zo Slovenskej akadémie vied (SAV) objavili v Nórsku prírodné diamanty. Ako informovali nórske médiá, našli ich v oblasti Tromso za polárnym kruhom v horninách ...
Zdieľať
BRATISLAVA 5. augusta (WEBNOVINY) - Slovenskí geológovia zo Slovenskej akadémie vied (SAV) objavili v Nórsku prírodné diamanty.
Ako informovali nórske médiá, našli ich v oblasti Tromso za polárnym kruhom v horninách vyzdvihnutých na zemský povrch z viac ako stokilometrových hĺbok.
Ako sa ďalej píše v tlačovej správe SAV, objav diamantov v Nórsku zaradil Geologický ústav SAV medzi niekoľko špičkových pracovísk vo svete, ktoré sa takémuto výskumu venujú.
Nález diamantov sa uskutočnil v rámci projektu APVV-0080-11 Geologického ústavu SAV. Na čele tímu stojí Marian Janák, ktorý sa už niekoľko rokov venuje problematike metamorfózy zemskej kôry v extrémne vysokotlakových podmienkach počas kolízie a subdukcie litosférických dosiek. Janák stojí nielen za objavom vysokotlakových reliktov zemskej kôry v Škandinávii, ale aj v oblasti slovinských Álp, bulharských Rodopov a slovenských Karpát.
Každý nález diamantov vo svete budí pozornosť. Tak je to aj v prípade diamantov v oblasti Tromso. Podaril sa na základe úzkej a dlhodobej spolupráce s nórskymi kolegami, uvádza správa. nájdené diamanty síce tvoria len drobné kryštály uzavreté v granátoch, ich význam je však najmä v tom, že jednoznačne potvrdzujú ultravysokotlakové podmienky ich vzniku pri viac ako 3,5 GPa, 750 stupňoch Celzia a v období spred približne 450 miliónmi rokov.
Príprava vzoriek, ako aj identifikácia bola nesmierne náročná, tvrdí SAV. Diamant bol identifikovaný najmä metódou Ramanovej spektrometrie, pričom k úspechu nemalou mierou pomohlo využitie nového prístroja na pracovisku Geologického ústavu SAV v Banskej Bystrici, píše sa v tlačovej správe. Výsledky sa overovali v Japonsku, v renomovanom laboratóriu na Univerzite v Kjóte v rámci medzinárodnej spolupráce SAV cez projekt vedený Pavlom Simanom a financovaný Japonskou agentúrou pre podporu vedy.
Ako informovali nórske médiá, našli ich v oblasti Tromso za polárnym kruhom v horninách vyzdvihnutých na zemský povrch z viac ako stokilometrových hĺbok.
Ako sa ďalej píše v tlačovej správe SAV, objav diamantov v Nórsku zaradil Geologický ústav SAV medzi niekoľko špičkových pracovísk vo svete, ktoré sa takémuto výskumu venujú.
Nález diamantov sa uskutočnil v rámci projektu APVV-0080-11 Geologického ústavu SAV. Na čele tímu stojí Marian Janák, ktorý sa už niekoľko rokov venuje problematike metamorfózy zemskej kôry v extrémne vysokotlakových podmienkach počas kolízie a subdukcie litosférických dosiek. Janák stojí nielen za objavom vysokotlakových reliktov zemskej kôry v Škandinávii, ale aj v oblasti slovinských Álp, bulharských Rodopov a slovenských Karpát.
Každý nález diamantov vo svete budí pozornosť. Tak je to aj v prípade diamantov v oblasti Tromso. Podaril sa na základe úzkej a dlhodobej spolupráce s nórskymi kolegami, uvádza správa. nájdené diamanty síce tvoria len drobné kryštály uzavreté v granátoch, ich význam je však najmä v tom, že jednoznačne potvrdzujú ultravysokotlakové podmienky ich vzniku pri viac ako 3,5 GPa, 750 stupňoch Celzia a v období spred približne 450 miliónmi rokov.
Príprava vzoriek, ako aj identifikácia bola nesmierne náročná, tvrdí SAV. Diamant bol identifikovaný najmä metódou Ramanovej spektrometrie, pričom k úspechu nemalou mierou pomohlo využitie nového prístroja na pracovisku Geologického ústavu SAV v Banskej Bystrici, píše sa v tlačovej správe. Výsledky sa overovali v Japonsku, v renomovanom laboratóriu na Univerzite v Kjóte v rámci medzinárodnej spolupráce SAV cez projekt vedený Pavlom Simanom a financovaný Japonskou agentúrou pre podporu vedy.