Slovenskí europoslanci odmietajú kvóty, SR ale nesmie stáť bokom

Štrasburg 8. septembra (TASR) - Aj slovenskí europoslanci budú dnes na pôde Európskeho parlamentu (EP) diskutovať a v stredu hlasovať o stanovisku k navrhovaným núdzovým opatreniam na premiestnenie 40.000 žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka do ďalších členských štátov EÚ. Ich spoločným odkazom je, že národné kvóty by mali byť tým posledným zo všetkých možných riešení.


V predloženom uznesení sa uvádza, že návrh na stály mechanizmus núdzovej relokácie, o ktorého znení rozhodne EP spolu s Radou EÚ, "musí byť založený na významnejšom príspevku k solidarite a rozdeleniu zodpovednosti medzi členské štáty".

Eduard Kukan (SDKÚ) upozornil, že téma utečencov je široká otázka. Priznal, že je proti povinným kvótam, pretože to nie je spôsob riešenia, ale na druhej strane si podľa neho musia všetci, vrátane štátnych predstaviteľov Slovenska, uvedomiť, že ide o celoeurópsky problém a SR sa na jeho riešení tiež musí podieľať.

"Sme už 11 rokov členmi únie. My k tomu zatiaľ pristupujeme úplne negativisticky, a to nie je dobre. Ak sa chceme podieľať na európskych otázkach, tak potom na všetkých, aj na otázke utečencov," zdôraznil Kukan.

Poslankyňa Monika Smolková (Smer-SD) pripustila, že aj na pôde EP dochádza k boju medzi východom a západom v otázke utečencov.

"Nemali by sme bojovať, musíme sa zhodnúť na jednotnom postoji. Kvóty sú to posledné, čo máme v EÚ riešiť... Pašeráci sa nám smejú do očí, naďalej zarábajú. Musíme najskôr odstrániť príčiny a až potom riešiť kvóty," uviedla Smolková. Podľa jej slov EÚ pri riešení tejto otázky nevyčerpala všetky ponúkané možnosti. Aj preto by lídrom jednotlivých štátov a predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi navrhla postup pápežského konkláve, čiže rokovať, až kým sa nedohodnú na spoločnej azylovej a migračnej politike. A na odstránení príčiny vojen a kríz, ktoré migrantov vyháňajú z domova.

Smolková zopakovala, že EÚ nevyužila mnoho možností, ktoré má. Nepožiadala OSN o spoločné rokovania, ako riešiť túto otázku a či je možné použiť vojenskú silu v Sýrii proti islamistom, ako sa to v minulosti udialo v bývalej Juhoslávii a Afganistane. Na adresu Európskej komisie zaslala otázku, prečo nezavedie zbrojné embargo na bojujúce strany v Sýrii, ktoré bojujú proti sebe rovnakými zbraňami, čo naznačuje, že "pre niekoho je to výhodný obchod a peniaze dominujú pred mierovým riešením". Komisia jej odpovedala, že nie je kompetentná v tejto otázke rokovať.

Ivan Štefanec (KDH) naznačil, že administratívne riešenia v podobe kvót nepomôžu. Podľa jeho slov je potrebné "poctivo riešiť situáciu mimo územia EÚ," čo aj tvrdým vojenským zásahom proti Islamskému štátu. K riešeniam patrí aj lepšia ochrana hraníc EÚ. Zároveň však dodal, že ľudia, ktorým ide o holý život, si zaslúžia našu pomoc. Nie je to problém jednotlivých krajín, ale celej únie.

"Na tomto sa ukáže, či je európska myšlienka životaschopná a či naša súdržnosť vydrží," odkázal Štefanec. Upozornil, že pre účinnejší boj proti pašerákom je potrebné zasahovať v Stredomorí, čo je aj téma pre OSN, kde však Rusko blokuje možnosť spoločných silových zásahov.

Anna Záborská (KDH) si tiež myslí, že kvóty prinesú viac problémov ako riešení. Záborská vyzvala na zastavenie šírenia dezinformácií, kde by uvítala, aby Brusel predložil štruktúru utečeneckej množiny, čiže odkiaľ utečenci presne sú, koľkí z nich sú ohrození a koľkí sú iba ekonomickými migrantmi. Dodala, že je potrebné urýchliť azylový proces, samotné riešenie situácie v krajinách pôvodu migrantov však nepôjde rýchlo, pretože príčiny vojen či chudoby vznikali dlhé roky.

"Nemôžeme čakať, kým sa to tam vyrieši, a až potom riešiť utečencov u nás doma," konštatovala Záborská.

Pál Csáky (SMK) je tiež proti zavádzaniu kvót a na úspešné riešenie utečeneckej krízy musí EÚ podľa neho viac spolupracovať s NATO, čo znamená s USA, a tiež s arabskými krajinami.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR