Slovenskí ekonómovia sa tešia, schodok rozpočtu sa znížil

BRATISLAVA 2. novembra (WEBNOVINY) - Schodok štátneho rozpočtu sa v októbri podarilo znížiť o takmer 120 mil. eur. Kým koncom septembra dosiahol 2,586 mld. eur, ku koncu októbra štát hospodáril so schodkom 2,466 mld. eur.


Po predchádzajúcich mesiacoch, kedy schodok už prekračoval 3 mld. eur a približoval sa aj k celoročnej rozpočtovanej výške 3,675 mld. eur, sa tak hospodárenie štátu po zavedení viacerých konsolidačných opatrení, vrátane zníženia odvodu do druhého dôchodkového piliera, ale aj po zlepšení platieb z európskeho rozpočtu, dostáva pod kontrolu.

V porovnaní s celoročným rozpočtom tak schodok ku koncu októbra dosiahol 67,1 %. V medziročnom porovnaní však bol stále schodok vyšší, a to o 5,3 %. Vyplýva to z údajov zverejnených rezortom financií.

Medziročné zhoršenie schodku štátneho rozpočtu mal za prvých desať mesiacov tohto roka na svedomí mierne rýchlejší rast výdavkov ako príjmov. Celkové príjmy štátu ku koncu októbra medziročne stúpli o 2,1 % na 9,502 mld. eur a celoročný rozpočet plnili na 69,7 %.

Na druhej strane celkové výdavky štátnej správy boli oproti prvým desiatim mesiacom vlaňajška vyššie o 2,7 %, keď dosiahli 11,968 mld. eur. Z celoročného plánu to bolo 69,2 %.


Najviac peňazí je z daní

Postupné krotenie deficitu štátneho rozpočtu má však okrem prijatých konsolidačných opatrení na svedomí aj zlepšenie transferov z rozpočtu únie. Meškanie platieb z únie bolo totiž v predchádzajúcich mesiacoch jedným z najväčších problémov príjmovej stránky rozpočtu.

Ku koncu októbra však už boli príjmy z grantov a transferov medziročne vyššie o 20,7 % na úrovni 1,891 mld. eur. Príjmy z rozpočtu Európskej únie z toho predstavovali 1,511 mld. eur, čo síce predstavovalo iba 49 % z celoročného plánu, medziročne však boli nižšie iba o 1,4 %.

Gro príjmov štátu však tvoria tradične daňové príjmy, ktoré boli ku koncu októbra medziročne nižšie o 0,8 % na úrovni 7,018 mld. eur. Problémový je najmä výber dane z pridanej hodnoty, ktorý medziročne zaostáva o 5,8 %, keď dosiahol 3,606 mld. eur.

Oproti predchádzajúcemu roku sa však horšie vyvíjajú aj spotrebné dane, ktoré práve spolu s DPH tvoria dve najväčšie príjmové položky štátneho rozpočtu. Výber spotrebných daní medziročne poklesol o 1,8 % na 1,63 mld. eur.


Výdavky sú stále vysoké

Naopak, pri dani z príjmov právnických osôb eviduje po desiatich mesiacoch rezort financií nárast príjmov o 6,9 %, keď výber dosiahol 1,474 mld. eur. Podobne príjmy zo zrážkovej dne medziročne stúpli o 17,6 % na 139,7 mil. eur.

Pri dani z príjmov fyzických osôb, ktorá v rámci fiškálnej decentralizácie smeruje takmer celá do rozpočtov samospráv, rezort financií ku koncu augusta evidoval kladných 123,4 mil. eur. Nedaňové príjmy štátu medziročne klesli o 11,1 % na 592,9 mil. eur. Medziročnú bilanciu celkových príjmov tak namiesto príjmov z daní potiahli ostatné príjmy.

"Je to spôsobené najmä nárastom príjmov z dividend vo výške 360 mil. eur. Avšak tu je potrebné podotknúť, že uvedený nárast predstavuje časovo posunutý príjem prostriedkov z dividend z majetkovej účasti Fondu národného majetku SR, ktoré boli v roku 2011 vyplatené neskôr," vysvetľuje vo svojom komentári rezort financií.

Z celkových výdavkov tvorili ku koncu októbra bežné výdavky, ktoré smerujú predovšetkým na zabezpečenie fungovania štátnych organizácií a mzdy ich pracovníkov, 10,618 mld. eur. Medziročne tak boli vyššie o 4,6 % a z celoročného rozpočtu už boli vyčerpané na 71,5 %.


Úsporné opatrenia pomohli

Štát však šetrí na kapitálových výdavkoch, ktoré boli medziročne nižšie o 10,1 %, keď dosiahli 1,35 mld. eur. Ich celoročný rozpočet je tak dva mesiace pred koncom roka vyčerpaný iba na niečo vyše 55 %.

"Úsporné opatrenia na jednotlivých ministerstvách a kapitolách rozpočtu sa pretavili do skutočnosti, že základné výdavky štátu sú za desať mesiacov o 567,6 mil. eur nižšie ako je plán rozpočtu na desať mesiacov tohto roka," konštatuje ministerstvo financií.

Za medziročným rastom celkových výdavkov pritom podľa rezortu financií stojí najmä nárast výdavkov na obsluhu štátneho dlhu, ktoré sa medziročne zvýšili o bezmála 200 mil. eur, čo je v súlade s rozpočtom. V máji bol totiž vyplatený diskont štátneho dlhopisu vo výške 261,1 mil. eur.

Prostriedky určené na spolufinancovanie spoločných programov Slovenska a Európskej únie pritom naopak medziročne klesli o vyše 46 mil. eur, čo je však kompenzované vyše 45-miliónovým nárastom platby do rozpočtu Európskej únie. Na transfere Sociálnej poisťovni aj vplyvom zníženia odvodu do druhého piliera štát zatiaľ medziročne ušetril vyše 112 mil. eur.


Predpokladaný deficit

Parlament vlani schválil tohtoročný rozpočet s deficitom 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pôvodný plán počítal s razantnejšou konsolidáciou až k úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky, avšak tieto plány narazili na prehlbujúcu sa finančnú a hospodársku krízu a tiež na pád vlády Ivety Radičovej.

Podľa ministra financií Petra Kažimíra však reálne hrozilo, že ani 4,6-percentný schodok nemusel byť tento rok dodržaný. A to najmä pre slabšie plnenie daňových príjmov, ktoré súčasná vláda dáva za vinu chaosu na daňovej správe začiatkom tohto roka. Kabinet preto ohlásil dodatočné konsolidačné opatrenia už aj v tomto roku.

Medzi nimi viazanie výdavkov jednotlivých ministerstiev, skoršie zníženie odvodu do druhého piliera, ako aj ďalšie dodatočné opatrenia. Ak by sa neprijali, podľa predstaviteľov vlády by tohtoročný deficit verejných financií dosiahol 5,3 % hrubého domáceho produktu.

Podľa schváleného rozpočtu by však štát mal v tomto roku hospodáriť s rozpočtovanými výdavkami na úrovni 17,3 mld. eur a celkové príjmy sa rozpočtujú na 13,6 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu by mal prevýšiť 3,6 mld. eur.