|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 28.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Ivana, Ivona
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
23. júna 2014
Slovenskí chemici považujú za problém ceny energií a legislatívu EÚ
Najväčším súčasným problémom európskych a slovenských chemických a farmaceutických podnikov, ale aj celého priemyslu krajín EÚ výrazne znižujúcim ich konkurencieschopnosť, sú ceny energií. ...
Zdieľať
Bratislava 23. júna (TASR) - Najväčším súčasným problémom európskych a slovenských chemických a farmaceutických podnikov, ale aj celého priemyslu krajín EÚ výrazne znižujúcim ich konkurencieschopnosť, sú ceny energií. K ďalším hlavným problémom patria smernice EÚ, predovšetkým REACH a Európsky systém obchodovania s emisiami, ktoré zvyšujú náklady firiem. Uviedli to predstavitelia Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR na stretnutí s generálnym riaditeľom pre podnikanie a priemysel Európskej komisie (EK) Danielom Calejom Crespom dnes v Bratislave.
Počas stretnutia Daniel Caleja Crespo oboznámil zástupcov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu s priemyselnou politikou EK a aktuálnou otázkou zosúladenia ostatných politík s priemyselnou konkurencieschopnosťou. Venoval sa aj klimaticko-energetickému balíčku do roku 2030 a s ním súvisiacemu cieľu pre zníženie emisií, ako aj cenám energií a REACH.
Prezident ZCHFP Roman Karlubík v príhovore prezentoval aktuálnu situáciu chemického priemyslu na Slovensku. Poukázal na to, že slovenská chémia je tvorená z európskeho pohľadu malými a strednými podnikmi, preto nie je ľudsky ani finančne pripravená akceptovať a dodržiavať náročné legislatívne predpisy tak ako veľké podniky zo západnej časti EÚ. Každé sprísnenie legislatívy prináša dodatočné náklady.
Podľa Karlubíka je potrebné ďalej diverzifikovať zdroje energií, predovšetkým zemného plynu a ropy, ale aj energetické prepojenia. Treba však prehodnotiť aj opatrenia v návrhu klimaticko-energetického balíčka s cieľmi do roku 2030. Zníženie emisií CO2 oproti roku 1990 takmer na polovicu a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na 27 % je ranou pre konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Prehnané dotácie do OZE sa podpísali pod súčasné zdeformované ceny elektriny. Ceny elektrickej energie pre podniky v členských krajinách EÚ sú tak priemerne dvakrát vyššie ako v USA a Rusku. Ceny plynu sú dokonca tri- až 4-krát vyššie ako ceny pre ich konkurentov v USA a Rusku.
Chemický a farmaceutický priemysel SR sa na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska podieľa 18,5 %. V odvetví prevažujú malé a stredné firmy. V roku 2013 zamestnávalo odvetvie 37.348 osôb a vyprodukovalo tržby 10,197 miliardy eur, čo bolo medziročne o 5 % menej. Pozitívny vývoj zaznamenalo iba pododvetvie výrobkov z gumy a plastu, pod čo sa podpísal mierny rast výroby v slovenských automobilkách. Celý sektor však klesol, pritom hlavnou príčinou bol nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky rozhodujúci podiel.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Počas stretnutia Daniel Caleja Crespo oboznámil zástupcov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu s priemyselnou politikou EK a aktuálnou otázkou zosúladenia ostatných politík s priemyselnou konkurencieschopnosťou. Venoval sa aj klimaticko-energetickému balíčku do roku 2030 a s ním súvisiacemu cieľu pre zníženie emisií, ako aj cenám energií a REACH.
Prezident ZCHFP Roman Karlubík v príhovore prezentoval aktuálnu situáciu chemického priemyslu na Slovensku. Poukázal na to, že slovenská chémia je tvorená z európskeho pohľadu malými a strednými podnikmi, preto nie je ľudsky ani finančne pripravená akceptovať a dodržiavať náročné legislatívne predpisy tak ako veľké podniky zo západnej časti EÚ. Každé sprísnenie legislatívy prináša dodatočné náklady.
Podľa Karlubíka je potrebné ďalej diverzifikovať zdroje energií, predovšetkým zemného plynu a ropy, ale aj energetické prepojenia. Treba však prehodnotiť aj opatrenia v návrhu klimaticko-energetického balíčka s cieľmi do roku 2030. Zníženie emisií CO2 oproti roku 1990 takmer na polovicu a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na 27 % je ranou pre konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Prehnané dotácie do OZE sa podpísali pod súčasné zdeformované ceny elektriny. Ceny elektrickej energie pre podniky v členských krajinách EÚ sú tak priemerne dvakrát vyššie ako v USA a Rusku. Ceny plynu sú dokonca tri- až 4-krát vyššie ako ceny pre ich konkurentov v USA a Rusku.
Chemický a farmaceutický priemysel SR sa na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska podieľa 18,5 %. V odvetví prevažujú malé a stredné firmy. V roku 2013 zamestnávalo odvetvie 37.348 osôb a vyprodukovalo tržby 10,197 miliardy eur, čo bolo medziročne o 5 % menej. Pozitívny vývoj zaznamenalo iba pododvetvie výrobkov z gumy a plastu, pod čo sa podpísal mierny rast výroby v slovenských automobilkách. Celý sektor však klesol, pritom hlavnou príčinou bol nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky rozhodujúci podiel.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR