Slovenskému obchodu chýbajú peniaze

  Slovenskí experti sú však opatrnejší a tvrdia, že najviac nám stále chýba kapitál a kúpna sila.

Štúdia spoločnosti PricewaterhouseCoopers o významných investičných príležitostiach v sektore maloobchodu Európy a Ázie zaradila Slovensko medzi dvadsať krajín s najvyšším potenciálom rastu. Náš maloobchod vysoko ocenil aj prezident EuroCommerce Peter Bernert. „Vývoj v slovenskom obchode je pozitívny. Medziročne dosahujete vyšší medziročný rast ako zabehané ekonomiky, ale čo je najdôležitejšie, ešte ste nedosiahli vrchol a máte kde napredovať.“
Slovenský prezident zväzu obchodu SR Pavol Konštiak je však skeptickejší. „Keď sa hovorí o potenciáli slovenského obchodu, napadá ma predovšetkým zvyšovanie kúpnej sily. V metroch štvorcových predajnej plochy už pomaly konkurujeme najsilnejším ekonomikám, pričom naše príjmy sú štvornásobne nižšie oproti priemeru EÚ.“ Podľa Konštiaka už na Slovensku nie je veľký potenciál na zhusťovanie siete. Potvrdzuje to aj tohtoročný krach nadnárodnej siete Interfruct. „Všimnite si, že iba málokedy fungujú v najväčších hypermarketoch všetky pokladnice. Svedčí to o tom, že predajnej plochy je naozaj dosť, čo však chýba, je vyššia kúpna sila.“
Stará ekonomická poučka v obchode radila na tisíc obyvateľov jedny malé až stredne veľké potraviny. S nástupom veľkých hypermarketov a supermarketov sa začalo počítať s metrami štvorcovými na obyvateľa. Vo väčšine krajín EÚ sa pohybuje predajná plocha v maloobchode okolo 1 metra štvorcového.
Bratislava tento údaj už výrazne prekračuje, ale na Slovensku máme stále dosť regiónov, kde za európskym priemerom výrazne zaostávame.
Aby sme sa v budúcnosti vyhli krachujúcim obchodom, navrhuje Zväz obchodu SR novelizovať zákon o obchodných reťazcoch. Obchodníci predovšetkým žiadajú presné pravidlá ďalšej výstavby prevádzok nad 1000 metrov štvorcových. Boj hypermarketom už vyhlásila aj nová poľská vláda, ktorá chce obmedziť ďalšiu výstavbu veľkých prevádzok. Do parlamentu pripravujú zákon, ktorý by zakazoval otvoriť nový obchod s predajnou plochou viac ako 300 metrov štvorcových v mestách s menej ako pätnásťtisíc obyvateľmi. Budúcnosť slovenského maloobchodu sa však podľa viacerých odborníkov už výrazne nezmení. Ešte chvíľu porastie počet super- a hypermarketov v stredne veľkých mestách, ktoré boli doteraz tak trochu na pokraji záujmu, a na vidieku sa bude aj naďalej nakupovať predovšetkým v malých samoobsluhách a pultových predajniach.
Zmeniť sa však môžu vlastnícke vzťahy. Prvé kroky sme pozorovali už tento rok, keď Delvitu pohltila spoločnosť Billa a Carrefour sa vzdal svojho obchodného priestoru v strednej Európe a jeho obchody prevzalo Tesco. Nečinný asi nezostane ani slovenský kapitál, ktorý prehral svoj boj vo veľkých mestách s nadnárodnými koncernami a stiahol sa späť do regiónov, odkiaľ vyšiel. V budúcnosti sa predpokladá, že vyrastie viacero „nových“ slovenských sietí na vidieku, ktoré pospájajú už súčasnú sieť obchodov.

Nízke ceny pomáhali obchodu
Doterajšie dobré výsledky v maloobchode spájajú mnohí odborníci aj s defláciou, teda s poklesom cien potravín. Od augusta minulého roka klesli v priemere medziročne ceny potravín na Slovensku takmer o tri percentá. Tento efekt spôsobila cenová vojna medzi reťazcami, ktorá vyústila v niektorých prípadoch až do dumpingových cien. V praxi to znamená, že obchodník predáva tovar lacnejšie, ako ho kúpil, teda dotuje vybraný tovar na prilákanie zákazníka. Práve tomuto javu chce zabrániť Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá navrhuje problém s cenotvorbou riešiť v novele zákona o obchodných reťazcoch.

Fakty o obchode 2004
TOP 50 slovenského obchodu v roku 2004 dosiahlo celkový obrat 141,5 mld Sk. Z tejto sumy obchodné spoločnosti patriace nadnárodným reťazcom získali 76 mld Sk napriek tomu, že ich podiel bol iba 26 %. Obchod spotrebných družstiev získal obrat 28 mld Sk s podielom 38 % a domáci obchod dosiahol obrat 38 mld Sk pri zastúpení 36 %.
Martin Augustín