Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kariéra

19. marca 2009

Slovenské vysoké školy zaostávajú za českými



Slovenské vysoké školy zaostávajú za českými vo vede a výskume. Vyplýva to z analýzy Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA). Člen valného zhromaždenia ARRA Ján Pišút však tvrdí, ...



Zdieľať
BRATISLAVA 19. marca (WEBNOVINY) - Slovenské vysoké školy zaostávajú za českými vo vede a výskume. Vyplýva to z analýzy Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA). Člen valného zhromaždenia ARRA Ján Pišút však tvrdí, že naše školy dostávajú na vedecko-výskumnú činnosť oveľa menej peňazí, a pritom dokázali s českými školami udržať krok. "V roku 2007 získali (české školy - pozn. SITA) 4,5-násobne viac peňazí z verejných zdrojov ako slovenské fakulty," zhodnotil na dnešnej tlačovej besede Pišút, ktorý pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave. Podľa predstaviteľov ARRA slovenské školy sa nemôžu vyhovárať len na nedostatok peňazí. Kritizujú aj pravidlá prerozdeľovania peňazí. Pišút povedal, že najviac by malo ísť na špičkový výskum, u nás to však nefunguje. "Máme tendenciu akože sociálne cítenie, tak dáme každému, všetkým rovnako," vyhlásil Pišút. Podľa Ivana Ostrovského z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského takéto financovanie by nemalo pretrvávať, lebo ťažko udržíme krok s Čechmi, nehovoriac o dobiehaní vyspelých štátov.


Problémom zostáva, že veda a výskum sa sústredí len na troch slovenských vysokých školách. Podľa Pišúta dominujú Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, na ktorých sa sústredí vyše 80 % vedecko-výskumnej činnosti. "Tri vysoké školy dominujú v oblasti univerzitného výskumu a doktorandského štúdia," dodal Ostrovský. Ak by sa malo vyrovnať financovanie vedy a výskumu na slovenských univerzitách s českými, zo štátneho rozpočtu by ročne museli dostávať o 74,7 milióna € viac. "Môj odhad je dve aj štvrťmiliardy korún navyše oproti súčasnosti," uviedol Pišút. Štátu vyčíta, že sa zbavuje financovania vedy a výskumu a presúva to na plecia eurofondov. Ostrovský upozornil, že podiel na HDP je "hlboko pod 0,5 %". Európsky priemer tvorí 1,87 % HDP.

Podľa Ostrovského rizikom podfinancovania škôl je, že z nich odchádzajú doktorandi - nádejní vedci. Výskum preukázal, že na Slovensku je vyšší záujem o kariéru doktoranda v porovnaní s Českom. "Veľká časť slovenských študentov nikdy nedokončí doktorandské štúdium," uviedol Michal Považan z ARRA. Podľa neho okrem plytvania verejnými zdrojmi ide aj o hazard s budúcnosťou Slovenska, ktoré chce byť vedomostnou spoločnosťou. Považan tvrdí, že naše vysoké školy láka mať veľa doktorandov, lebo za nich dostávajú štátne peniaze. Poskytujú im však neatraktívne podmienky, a preto po čase uprednostnia kariéru v perspektívnejšej oblasti.
Do Česka odchádzajú kvalitní študenti, ktorí nám budú chýbať, upozorňujú členovia ARRA. Podľa Pišúta v Česku študuje okolo 18- až 20-tisíc Slovákov. "To je zhruba tak veľké ako Univerzita Komenského, takže jednu univerzitu máme v zahraničí," dodal Pišút. Ostrovský tvrdí, že do Čiech ich vylákala vyššia kvalita škôl a lepšie sociálne podmienky. "Odchádza nám tam časť našej budúcej intelektuálnej elity," uzavrel Ostrovský. Nevedel povedať, či kvalitu českých škôl zvýšili aj slovenskí študenti.

ARRA pri porovnávaní slovenských a českých vysokých škôl spolupracovala s českým portálom Navigatorka.cz. Podľa Považana analyzovali všetky fakulty v Česku i na Slovensku, pričom závery robili porovnávaním piatich najlepších slovenských a českých fakúlt. Pracovali s údajmi z roku 2007. V analýze porovnávali počty publikácií a citácií, financie získané na vedu a výskum a poskytovanie doktorandského štúdia.
SITA

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Generácia nového milénia: Televíziu nepotrebujeme, počítače nám postačia
<< predchádzajúci článok
Prípad útoku Kanyeho Westa na fotografa bude na súde 14. apríla