Slovenské pohľady sa naladili sviatočne, vianočnou úvahou Petra Jaroša

Bratislava 9. decembra (TASR) - Posledné tohoročné číslo mesačníka Slovenské pohľady (na literatúru, umenie a vedu) na vstupnej strane prináša poetickú úvahu prozaika Petra Jaroša Vianoce o charakteristických znakoch týchto najväčších a najpríťažlivejších kresťanských sviatkov. Akoby epilógom tejto úvahy je báseň Štefana Krčméryho Balada.


Publicista Dušan Kerný sa v eseji Ruský Európan a Slovensko zamýšľa nad postrehmi ruského spisovateľa Ilju Erenburga, ktoré zaznamenal vo svojom diele po viacerých návštevách Slovenska v tridsiatych rokoch 20. storočia a pripomína jeho do slovenčiny ešte nepreložené úvahy a eseje o našej vlasti.

Básnik a literárny historik Miroslav Pius sa v eseji Zastreté zrkadlo vracia k štúrovskej téme. Pripomína študentské a revolučné roky mladých štúrovcov v štyridsiatych rokoch 19. storočia a upozorňuje na názorové rozdiely viacerých z nich a na opozíciu voči Štúrovi, ktorú označuje termínom "radikálni demokrati".

Epický žáner je zastúpený poviedkou Jozefa Kollára Na okno napísal in + ri s vianočnou témou a umelecko-náučnou prózou Ondreja Sliackeho Modlitba za Karolu o umeleckom pôsobení slovenského maliara Dominika Skuteckého v Banskej Bystrici a okolí, a tiež prózou Slava Kalného Ja, Šišolák - Jakubák zo žánru literatúry faktu.

Lyrický žáner reprezentuje širší blok básní Jána Švantnera Jesenné sonety II, poetické Sentencie Miroslava Danaja, skladba mexického básnika Octavia Paza v preklade Jána Zambora a báseň francúzskeho básnika Raymonda Queneaua v preklade Vlastimila Kovalčíka. Lyrickou dominantou je však básnická skladba Viliama Turčányho Polnočná, ktorá vyšla v roku 1995 v zbierke Rada a dar a ktorej poetické nuansy tu okomentoval Peter Tollarovič.

Biografickou esejou je stať Dušana Mikolaja Nepokojný rotor so stabilnými posolstvami o živote a tvorbe jubilujúceho architekta Viliama Grusku (80), sociologickou esejou je článok Andrey Leskovej O živote a smrti.

Ako monotematickú, no koncepčne pripravenú umenovednú historizujúcu esej môžeme charakterizovať príspevok básnika Tibora Kočíka Košice v spojitostiach a súvislostiach s maliarstvom.

Rozhovor s názvom Ideálna dvojdomosť neexistuje s dolnozemcom, literárnym vedcom Michalom Harpáňom pripravila Etela Farkašová, poznámku na margo udelenia Nobelovej ceny za literatúru spevákovi Bobovi Dylanovi napísal Ireney Baláž a do ankety k 170. výročiu Slovenských pohľadov prispel Jaroslav Chovanec.

Ján Čomaj v pravidelnej rubrike Sedem viet o siedmich knihách pripomenul tieto knihy slovenských autorov: Michal Habaj - Feničania, Berco Trnavec - Kamasutra live, Pavol Tomašovič - Mosty ponad čas, Ladislav Švihran - Kto nám vládol, Emil Semanco - Umelecká beseda slovenská a Juraj Svoboda - Dali nám viac ako (sme) si mysleli III. Siedmym titulom je kniha pre deti od nemeckej autorky Hanny Johansenovej Ja som tu len mačka.

Z recenznej rubriky treba pripomenúť recenziu Patrika Šenkára na novú knihu historických próz Petra Andrušku Nekonané slávnosti a z rubriky Zápisník esejisticky poňatý Besedopis III Gustáva Murína.

Rubrika Pripomíname si uvádza decembrových jubilantov z oblasti umenia a literatúry, medzi nimi Viktora Krupu, Mariannu Grznárovú, Igora Bázlika, Evu Fordinálovú a Dušana Mitanu. Nekrológ za významným literárnym vedcom a bývalým správcom Matice slovenskej Imrichom Sedlákom napísal Tomáš Winkler.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR