Slovenské pohľady publikujú poviedku Slava Kalného Sedliacky kráľ

Bratislava 15. decembra (TASR) - Úvodník decembrového čísla Slovenské pohľady je (celkom očakávane) ladený vianočne. Má názov Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Jeho autorom je kazateľ Cyril Vasiľ. Na záver tejto silne aktualizovanej vianočnej úvahy napísal: „Hľadiac na Betlehem, môžeme spolu s deťmi, s tými malými princmi, ktorí sú schopní vidieť srdcom, vnímať narodenie božského Dieťaťa ako čosi nesmierne dôležité a krásne, čo dáva dôstojnosť a zmysel nášmu životu i každému ľudskému životu, s jeho radosťami i bolesťami, s jeho zrodom i smrťou.“


Hodnotiacu biografickú esej o vynikajúcom slovenskom jazykovedcovi Samuelovi Cambelovi napísal Ján Kačala. Je pokračovaním jeho cyklu Panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí.

Pôvodná próza je zastúpená poviedkou Slava Kalného Sedliacky kráľ. Má charakteristické črty literatúry faktu o rozpráva príbehy zo života dolnozemského Slováka Ondreja Áchima, ktorý bol dlhoročným poslancom uhorského snemu a zastával sa práv národnostných menšín, predovšetkým Slovákov, žijúcich na Dolnej zemi. Druhým prozaickým textom je reportážne ladená poviedka Zlaty Matlákovej Neviem si kľaknúť, nedokážem stáť a rozpráva mystikou zaváňajúci príbeh pacientky z liečebného sanatória v Dolnom Smokovci.

Stránky zahraničnej epiky patria predstaviteľom súčasnej lužickosrbskej prózy. V rámci tohto bloku sa deviatimi kratšími prozaickými útvarmi prezentuje Róža Domašcyna (1951) a reportážnou poviedkou Jeden dvojstranový článok v tomto roku zosnulý Kito Lorenc.(1938-2017).

Súčasná slovenská lyrika je reprezentovaná ukážkami z najnovšej tvorby Martina Chudíka, Michala Záletu, Martina Vlada a Teofila Klasa.

Literárnovednú štúdiu o tvorbe súčasného slovinského básnika a filozofa Primoža Repara pri príležitosti jeho päťdesiatky napísal Dalimír Hajko.

Biografickú esej o menej frekventovanej slovenskej poetke Rii Valé (občianskym menom Valéria Raiszová) pri príležitosti storočnice od jej narodenia napísal Peter Cabadaj. Esej má názov Rozprávanie o Konválii a je v nej zdôraznený ľúbostný a opätovaný cit poetky k básnikovi Rudolfovi Dilongovi.

Žánrovú charakteristiku eseje môžeme pripísať aj textu Jána Kačalu Básnik odkrýva hĺbku básnika, v ktorom sa zamýšľa nad vzťahom súčasného básnika Jána Švantnera k básnickému odkazu Milana Rúfusa.

Život a tvorbu tohoročného laureáta Nobelovej ceny za literatúru Kazua Ishigura v biografickej eseji Brit s japonskými koreňmi priblížil Marián Gazdík.

Osobnostne je zameraná aj esej Ľubomíra Podušela Karol Barón – imaginácia a parafráza, o živote a tvorbe nášho najznámejšieho predstaviteľa európskeho surrealizmu.

Výsostný publicistický žáner rozhovoru je v čísle prezentovaný posledným verejne publikovaným rozhovorom Ľuby Šajdovej s nedávno zosnulým dramatikom Osvaldom Zahradníkom. Rozhovor má názov S emblémom Čechovovej čajky. (Slovo „čajka“ je v tomto prípade napísané malým písmenom, lebo odkazuje na „zlatý prsteň MCHAT-u s emblémom Čechovovej letiacej čajky.)

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Dalimíra Hajka na knižné vydanie výberu z publicistiky súčasného predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera Apoštoli národného ducha a recenziu Ladislava Čúzyho na monografiu Miroslava Musila Skutočný príbeh grófa Mórica Beňovského.

Spoločenská rubrika publikuje nekrológy za prekladateľkou Ruženou Dvořákovou-Žiaranovou a za ruskou slovakistkou Ninou Šulginovou. V samostatnej časti rubriky Pripomíname si nachádzame jedného jubilanta nad osemdesiat rokov, ktorým je pedagóg, fotograf a básnik Štefan Zvarík (85).

V závere číslo publikuje bibliografiu publikovaných textov v roku 2017. Je ilustrované reprodukciami z maliarskej tvorby Ivana Bílého.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR