Slovenské pohľady avizujú blížiaci sa Kongres slovenských spisovateľov

Bratislava 9. septembra (TASR) - Septembrové číslo mesačníka Slovenské pohľady (na literatúru, umenie a vedu) v úvodníku avizuje Kongres slovenských spisovateľov, ktorý sa uskutoční v dňoch 22. a 23. septembra v Trenčianskych Tepliciach za účasti spisovateľských delegácií zo šestnástich krajín Európy.


Autorom úvodníka, ktorý má názov Obrana kultúry, je výkonný predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik. Podtitul úvodníka spresňuje, že je to "spoločný prejav slovenských spisovateľov po osemdesiatich rokoch". Slovenskí spisovatelia sa v ňom zhodujú aj na názore, že "situácia, v ktorej sa dnes ocitla slovenská literatúra a kultúra všeobecne, nás vedie k sústredeniu pozornosti aj na otázky mravnosti a etických hodnôt, limity slova a cenzúry v súčasnosti a k posúdeniu sociálneho statusu spisovateľa."

Histórii uskutočnenia a priebehu Kongresu slovenských spisovateľov v júni roku 1936, ako aj hodnoteniu vedeckých i pietnych podujatí, ktoré sa uskutočňovali v minulosti najmä v rokoch okrúhlych výročí Kongresu (1986, 1996) a postojom slovenských spisovateľov k tejto udalosti v priebehu dejín, sa venuje Dušan Kerný v literárno-historickej eseji Tridsiate roky - nestrávené súvislosti.

Literárnovednou štúdiou je príspevok Márie Bátorovej Hronský a Európa, ktorý napísala "k storočnici Jozefa Cígera Hronského". Hronského v štúdii jednoznačne zaraďuje do kontextu modernej európskej literatúry.

Charakter literárnovedných štúdií má aj stať Miroslava Piusa Pozvanie do sna s podtitulom Láskavé šialenstvo S. B. Hroboňa a rozsiahla stať Bohuša Bodacza na inonárodnú tému Umberto Eco, sprievodca labyrintom srdca. Štúdiu môžeme považovať za prvý slovenský pokus o zhodnotenie literárneho diela tohto dnes už klasika talianskej a európskej literatúry.

Článok s miernym polemickým charakterom K Pospíšilovmu článku 'Štúrov traktát das Slawenthum...' (SP 4/2016) napísal Jozef Čertík. Uvádza v ňom, prečo Štúrovo dielo Slovanstvo a svet budúcnosti vyšlo u nás najskôr po nemecky (1931) a v preklade do slovenčiny až roku 1993.



Epický žáner je v čísle prezentovaný ukážkou z pripravovaného románu Bystríka Šikulu Ťahák a poviedkou súčasného slovinského autora staršej generácie Jurija Kocha Ruský pacient v preklade Petra Čačku. Lyrický žáner predstavujú básne súčasného indického básnika Mohana Rana (1964), ktorý žije v Anglicku. Ucelenú ukážku z jeho tvorby pod názvom Z druhej strany sveta prekladateľsky pripravil Marián Šidlík. K osobitnému žánru lyriky môžeme zaradiť aj dvojstranu tridsiatich poetických aforizmov Miroslava Danaja, uverejnených pod názvom Objím strom a uvidíš, kto je za ním.

Veľký samostatný blok ukážok zo svojej tvorby pod názvom Literáti z eastern zóny II majú súčasní básnici a prozaici z východného Slovenska, predovšetkým z Košíc. Ako básnici sa prezentujú Peter Bilý, Marcel Lacko, Richard Kita, Ján Mičúch, Ingrid Lukáčová, Dalimír Stano a Eduard Šmelko. Prozaické ukážky zo svojej tvorby poskytli Miroslav Halás, Tibor Kočík a Jaroslav Lupečka.

Pravidelnú rubriku Sedem viet o siedmich knihách napísal Andrija Turan. Z pôvodnej slovenskej tvorby sem zaradil výber originálnych rozhovorov nebohého básnika, dramatika a aforistu Petra Gregora Pohybovať sa vo vlastnej koži.

V recenznej rubrike z pôvodnej slovenskej umeleckej literatúry nájdeme recenziu Ladislavy Čúzyho na výber z tvorby Rút Lichnerovej Láska je jabĺčko, ktorý pripravil Vladimír Petrík, recenziu Ľuboša Svetoňa na poetickú knižku pre deti Jaroslava Rezníka st. Slnečný budíček (Literárne hádanky) a recenziu Márie Bátorovej na knihu Antona Baláža Portréty prežitia, do ktorej autor zaradil román Krajina zabudnutia a "dve krátke prózy" Trhlina a Šimon Pútnik.

Z neliterárnych tém treba pripomenúť pravidelnú rubriku Gustáva Murína Laboratórium. V jej rámci tentoraz publikuje polemickú stať o raňajšej rubrike Slovenského rozhlasu Spektrum, v ktorej sú, podľa autora, prezentované bulvárom zaváňajúce "vedecké anekdoty a hlúposti".

Do rubriky Literárny antikvariát prispel Miloš Ferko esejou o literárnom účinkovaní známeho, dnes už klasického ruského spisovateľa Nikolaja Čukovského. Zo záverečnej rubriky sa môžeme dozvedieť, že významných životných jubileí sa v septembri dožívajú výtvarníčka Eva Trizuljaková, Ing. Július Binder, spisovateľka Marína Čeretková-Gállová, spisovateľ Jozef Kot, architekt Viliam Gruska, historik Dušan Čaplovič, spisovateľ z Vojvodiny Zoroslav Spevák, režisér Vladimír Štric, spisovateľ Bystrík Šikula, spisovateľ Igor Otčenáš, scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová, básnik Boris Mihalkovič a spisovateľ Dušan Taragel. Do celoročnej ankety k 170. výročiu Slovenských pohľadov tentoraz prispela Vladimíra Komorovská.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR