Slovenské pohľady aj o kváziintelektuáloch, vydávajúcich sa za elitu

Bratislava 28. júla (TASR) - Najstarší literárny časopis v Európe, mesačník Slovenské pohľady na literatúru, umenie a vedu, je už niekoľko rokov v letných mesiacoch koncipovaný ako dvojčíslo. Tohoročné júlové a augustové dvojčíslo na úvodných stranách prináša úvahu Jozefa Banáša, nazvanú Kaviareň. Polemickým tónom v nej charakterizuje módny jav v českej i našej spoločnosti, ktorý sa prejavuje vysedávaním kváziintelektuálov po kaviarňach a diskutujúcich o našom spoločenskom, politickom i kultúrnom dianí, vydávajúc sa za elitu spoločnosti. Pritom čoraz viac pripomínajú postavy a postavičky z Gončarovovho románu Oblomov.


Historickú esej na tému Uhorský štát ako súčasť našich dejín napísal Július Bartl a esej o pohľade Nemca Wolfganga Venohra na SNP Dušan Kerný. Literárnohistorickou štúdiou o význame a mieste nášho prvého románopisca Jozefa Ignáca Bajzu pri príležitosti 260. výročia jeho narodenia prispel Peter Cabadaj. Po čom to chodíme? - taký názov má úvaha Antona Blahu o význame archeologických nálezov v Bojnej. Autorom politologického článku K politickému odkazu Ľudovíta Štúra ... A napred sa ísť musí je historik Svätoslav Mathé.

Lyrický žáner je zastúpený ukážkami z novej básnickej tvorby Corrada Colonnu, Zlaty Matlákovej, Jána Maršálka, Martina Vlada, Etely Farkašovej a Zuzany Svetlíkovej. Prózu reprezentujú ukážky z románov Juraja Bindzára Víťazom hviezdy mne tma, Mariána Tkáča Francisci a poviedka Petra Jaroša Kolkáreň na poschodí. Do žánru literatúry faktu prispeli tradiční autori: Viliam Apfel reportážou V tieni zabudnutia o spoločenskej  atmosfére v dňoch Štefánikovej tragédie a Slavo Kalný reportážnou poviedkou Prípad Moldava z cigánskeho prostredia v tridsiatych rokoch minulého storočia. Biografickú esej Osamelý burič Bukovski o americkom básnikovi 20. storočia napísal Andrijan Turan a sarkastickú esej Sedemtisíc slov s podtitulom Virtuálne múzeum Sloboda autocenzúry, sloboda sebakolonizácie, špirála mlčania Andrej Ferko. Hovorí v nej o kríze slovenskej drámy, o v súčasnosti nežiaducich slovenských dramatikoch a „trezorových“ dramatických dielach.

Publicistické žánre zastupujú dva rozhovory. Rozhovor prozaika Ladislava Hrubého Mať radosť z  komunikácie so súčasným šéfredaktorom Katolíckych novín Mariánom Šurábom a rozhovor Tatiany Juríkovej Tanec je tu pre niečo s tanečným inštruktorom Michalom Barniakom.

Viac ako tretina čísla je venovaná súčasnej slovenskej literatúre v srbskej Vojvodine a jej reprezentantom. Úvodnú štúdiu k téme napísal literárny teoretik Adam Svetlík. Ukážkami z tvorby a krátkymi biografickými anotáciami sú predstavení básnici Viera Benková, Michal Ďuga, Martin Prebudila, Ladislav Čáni, Ján Salčák, Michal Bíreš, Miroslava Dudková, prozaici Miroslav Demák, Miroslav Kaňa, Andrea Speváková a literárni teoretici a kritici Samuel Boldocký, Michal Harpáň, Viťazoslav Hronec, Jarmila Hodoličová, Michal Babiak, Zuzana Čížiková a Marína Šimáková Speváková.

Dvojčíslo uzatvára pravidelná rubrika Juraja Bindzára Rozhľadňa, recenzná rubrika, v ktorej dominujú recenzie Mariána Kamenčíka Cestopisné denníky štúrovcov a Márie Bátorovej o novej zbierke Štefana Cifru Čo s takým človekom, humoristická rubrika Milana Lechana Lecháreň a informatívna rubrika Pripomíname si, ktorá prináša krátke biografické portréty júlových a augustových jubilantov z literatúry, ale aj iných umeleckých žánrov.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR