Slovenská verzia Slovanstva a sveta budúcnosti bola roky zabudnutá

Bratislava 12. júna (TASR) - Po skončení Prvej svetovej vojny v roku 1918, vzniku Česko-Slovenskej republiky a následnom oživotvorení Matice slovenskej v roku 1919 sa redakčná pozostalosť Svetozára Hurbana - Vajanského dostala do knižnice Jozefa Škultétyho, vtedy spoločne s Jaroslavom Vlčkom správcu Matice slovenskej. V tomto redakčnom fonde bolo aj druhé ruské vydanie Štúrovho diela Slovanstvo a svet budúcnosti. Pravdepodobne ho priniesol samotný Vajanský z poslednej cesty do Ruska v roku 1914.


Po niekoľkých rokoch vypätej práce, okrem iného aj okolo novostavby Matice slovenskej, sa Jozef Škultéty rozhodol, že je najvyšší čas, aby dielo vyšlo aj v slovenčine. Preto na začiatku roku 1928 požiadal známeho rusistu, legionára Mikuláša Gaceka, vtedy notára v Párnici na Orave, aby dielo preložil do slovenčiny. Gacek ponuku prijal a prakticky do roka a do dňa bol s prekladom hotový. Tak sa stalo, že ukážky zo spisu mohli byť zaradené do vydania Výberu z diela Ľudovíta Štúra, ktoré vyšlo ako 31. zväzok edície Čítanie študujúcej mládeže. Matica slovenská v rámci svojej vydavateľskej činnosti a mysliac na slovenskú mládež, založila túto lacnú a dostupnú edíciu už v roku 1921. Vydanie výberu z diela Ľudovíta Štúra bolo teda do istej miery aj jubilejné. Výber vychádzal v desiatom roku trvania tejto obľúbenej edície. Všeobecne sa predpokladalo, že Štúrovo politologické dielo vyjde čoskoro vo svojom úplnom znení, aj s úvodným vstupom editora.

Nestalo sa. Príčinou bol jazykový spor. V roku 1931 totiž vyšli aj Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré pripravila komisia pod vedením českého profesora Václava Vážneho. Pravidlá boli postavené tak, že sa voči nim ohradilo vyše sto slovenských kultúrnych a vedeckých pracovníkov a spisovateľov. Spor prerástol do politických rozmerov a ťahal sa niekoľko rokov. Na vydanie slovenského prekladu Štúrovho diela sa zabudlo. A ak sa aj nezabudlo, na redakčné zásahy do textu v duchu definitívne ustálených pravidiel jednoducho nebol čas. Rukopis Gacekovho prekladu zostal ležať v matičnom archíve.

Z podnetu antifašisticky orientovaných matičných pracovníkov sa k myšlienke vydania slovenského prekladu Štúrovho diela Matica vrátila až na jar roku 1944, keď vrcholila dráma vojnových rokov i príprava na naše antifašistické vystúpenie v SNP. Text nechali vysádzať v matičnej Neografii, zalomili do stĺpcov, skorigovali a potom zalomili do stránok. Už stačilo len spustiť tlačiarenský stroj, poskladať tlačiarenské hárky na príslušný formát a knihu zviazať do brožovanej podoby alebo do tvrdej väzby. Ale nikto z kompetentných nemal odvahu dať záverečný príkaz. Veď ešte stále sme boli spojencami hitlerovského Nemecka a bojovali sme proti Sovietom, teda v podstate proti Rusom. No a Štúrov odkaz bol jednoznačný.

A tak to zostalo ešte dlhé roky. Niekto neznámy neskôr stránky zviazal do podoby jediného výtlačku. Má aj titulný list, „Ľudovít Štúr Slovanstvo a svet budúcnosti Vydala Matice slovenská“. Chýba rok i miesto vydania. Chýba preto, lebo dielo jednoducho nevyšlo. A na dlhé roky zostalo archívnym dokumentom o svojom i slovenskom dramatickom osude.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR