Slovenská ústava by sa mala zmeniť, tvrdí Csóti

BUDAPEŠŤ 9. decembra (WEBNOVINY) - Napriek tomu, že žijeme spolu tisíc rokov, nevieme o sebe elementárne veci, povedal dnes na konferencii v Budapešti na margo slovensko-maďarských vzťahov prezident a predseda správnej rady Slovenskej atlantickej komisie Rastislav Káčer. Atraktívnym pre voliča sa, nanešťastie, stávajú tí politici, ktorí zvýrazňujú to, čo nás rozdeľuje, pritom je toho úplné minimum, poznamenal bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v USA. "Slovensko a Maďarsko majú podobné záujmy, ide o podobné štáty," uviedol Káčer a doplnil, že Slováci a Maďari by mali ťahať za "jeden koniec". Je potrebné stavať na tom, čo nás urobí v budúcnosti silnejšími, zdôraznil na záver svojho prejavu. "Musí vzniknúť konsenzus medzi Slovákmi a Maďarmi na Slovensku,” povedal viceprezident Maďarskej atlantickej rady György Csóti, podľa ktorého situácia dokazuje, že konsenzus v súčasnosti neexistuje. Približne 20 percent občanov Slovenska nie sú Slovákmi a napriek tomu sa republika od svojho vzniku vyhlasuje za homogénny štát, vyhlásil a následne odcitoval začiatok preambuly slovenskej ústavy, kde sa nehovorí o občanoch Slovenskej republiky, ale o slovenskom národe. "Na papieri majú menšiny právo na zachovanie svojho jazyka a ako sa to prejavuje v praxi, vidíme v súčasnom období,” povedal. Ústava by sa podľa neho preto mala meniť. Problém podľa neho spôsobuje aj prax jedného štátneho jazyka. "Obavy z asimilácie Maďarov na Slovensku majú reálny základ, toto nemôžeme poprieť," vyhlásil. Csóti vyzval Slovensko, aby dalo Maďarom prislúchajúce kolektívne práva menšín podobne ako to Slováci žiadali počas medzivojnovej Československej republiky. Pri súčasnej vláde Roberta Fica sa to však podľa neho nestane. "Slovenská politická elita by mala buď odísť z vlády, alebo úplne zmeniť svoje stanoviská v menšinovej oblasti." Profesor Iván Halász z Korvínovej univerzity vo svojom vystúpení poukázal na vývoj slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočí, v ktorom sa "z asymetrických vzťahov stali symetrické.” Dôležitá asymetria bola okrem iného v tom, že na Slovensku je maďarská otázka základnou politickou otázkou, ktorá "stanovuje líniu zlomu a vždy sa na ňu muselo nejakým spôsobom reagovať." Opačne to však tak nefungovalo, uviedol Halász. "Až do posledných mesiacov bolo Slovensko len susednou krajinou a z pohľadu Maďarov to bol iba historický partner," povedal. V posledných rokoch sa Slovensko stalo dokonca príkladom a v maďarských médiách sa hovorilo o slovenských úspechoch, v mnohom malo teda v porovnaní s Maďarskom navrch. "Slovensko nevyužilo túto ponúknutú príležitosť," vyhlásil v narážke na sporné udalosti z tohtoročnej jesene. Rovnako ako Káčer aj Halász si myslí, že obe krajiny majú spoločné zásadné ciele v zahraničnej politike – západný Balkán či postsovietske krajiny. Obidva štáty sa umiestňujú do transatlantického a stredoeurópskeho priestoru. “Slovákom však chýba uvažovanie v rámci umiestnenia v Karpatskej kotline, u Slovákov panuje skôr slovanské smerovanie,” poznamenal profesor na záver svojho prejavu. Konferencia s názvom Slovensko-maďarské vzťahy vo svetle euroatlantickej integrácie sa uskutočnila v Budapešti a spoločne sa na nej podieľali Maďarská atlantická rada a Slovenská atlantická komisia. Jej cieľom bolo podľa organizátorov predostrieť požiadavky občianskej spoločnosti na upokojenie vzťahov týchto dvoch krajín. "Keď je problém medzi priateľmi, musia sa porozprávať," poznamenal prezident Maďarskej atlantickej rady Görgy Bánlaki.