Slovenská republika si pripomína obete holokaustu a rasového násilia

Bratislava 9. septembra (TASR) - Slovenská republika si 9. septembra pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý sa zaraďuje medzi pamätné dni. Ústavní činitelia pri tejto príležitosti v ostatných rokoch kládli vence a kvety k Pamätníku holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave.


V roku 2011 uplynulo 70 rokov odvtedy, ako vláda slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení židov, známe ako Židovský kódex.

Približne 100 mien židov, ktorí sa stali obeťami holokaustu, po prvý raz prečítali slovenské osobnosti 9. septembra 2009 v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave. Išlo o ľudí z prvej vlny deportácie, do ktorej bolo zahrnutých vyše 57.000 židov. "Všetkým obetiam holokaustu treba prinavrátiť ľudskú dôstojnosť a k nej v prvom rade patrí meno. Keď už nemajú hrob, keď nevieme, ako boli ponížení, akým príšerným spôsobom boli zavraždení v koncentračnom tábore, tak im dajme aspoň ich meno," povedala vtedy pre TASR novinárka Ľuba Lesná, autorka idey čítania mien na celoslovenskej úrovni.

Pamätný deň SR

Poslanci Národnej rady (NR) SR 31. októbra 2001 schválili návrh zákona, ktorý určil nový pamätný deň SR. Stal sa ním 9. september - Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Právnu normu predložil vtedy nezávislý poslanec Robert Fico v presvedčení, že si treba stále pripomínať obete holokaustu, ako aj zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie. Robert Fico si osvojil návrh teraz už bývalého prezidenta SR Rudolfa Schustera, ktorý sa zasadzoval za zavedenie tohto pamätného dňa. Rudolf Schuster ako prezident prisľúbil počas oficiálnej návštevy Izraela vo februári 2000, že bude presadzovať schválenie tohto zákona.

Pri príležitosti prvej spomienky Dňa obetí holokaustu a rasového násilia v roku 2001 vyšla R. Schusterovi kniha s názvom Muž s dvoma srdcami. Autor v nej popísal životný príbeh Arieha Kleina z Terchovej, ktorý prežil druhú svetovú vojnu v slovenskom štáte a v roku 1949 odišiel do Izraela.

Rudolf Schuster ako prezident 9. septembra 2003 zdôraznil, že dôsledky holokaustu a rasového násilia treba mladým ľuďom pripomínať. Keď tieto fenomény prerastú do väčších rozmerov, komplikuje to boj proti nim a následky bývajú tragické. Vtedy Schuster ako jediný z najvyšších ústavných činiteľov položil veniec k Pamätníku obetí holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave.

Spoločné vyhlásenie ku Dňu obetí holokaustu a rasového násilia aj k prejavom extrémizmu a neznášanlivosti prijali 6. septembra 2006 členovia parlamentu. Vo vyhlásení, ktoré predložil vtedajší predseda NR SR Pavol Paška, poslanci odsúdili všetky prejavy extrémizmu a rasovej neznášanlivosti. Vyhlásenie podporilo 112 zo 140 prítomných poslancov. Zdôraznili, že SR ako zvrchovaný štát so suverénnou vládou je schopná samostatne čeliť akýmkoľvek prejavom extrémizmu a etnickej neznášanlivosti.

Židovský kódex

Vláda slovenského štátu vydala 9. septembra 1941 Nariadenie o právnom postavení židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva. O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudské práva židov. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.

Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga, slávnostne odhalili 28. augusta 1997. Jeho autorom je akademický sochár Milan Lukáč, úpravu priestranstva vrátane Steny spomienok navrhol architekt Peter Žalman.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR