Slovenská prozaička a poetka Jana Beňová má 45 rokov

Bratislava 25. novembra (TASR) - Niektoré jej postupy majú blízko k nonkreatívnemu písaniu. Vlastný básnický text totiž kombinuje s návodmi na použitie, bezpečnostnými pokynmi, s úryvkom zo slovníka či s horoskopom a tieto texty zasadzuje do kontextu intímneho života. Takto sa o tvorbe spisovateľky Jany Beňovej vyjadril básnik a literárny kritik Michal Rehúš. Od narodenia známej slovenskej poetky, prozaičky a novinárky uplynie v nedeľu 24. novembra 45 rokov.


Jana Beňová sa narodila v Bratislave 24. novembra 1974. Od roku 1992 študovala na Vysokej škole múzických umení, odbor Divadelná dramaturgia. V rokoch 2002 až 2009 pracovala ako reportérka, neskôr tri roky ako editorka v Divadelnom ústave. V súčasnosti je na voľnej nohe a spolupracuje s Denníkom N.

Jej román Plán odprevádzania (Café Hyena) získal v roku 2012 Cenu Európskej Únie za literatúru a zatiaľ bol preložený do dvanástich jazykov vrátane nemeckého, anglického, francúzskeho, talianskeho či arabského. Je autorkou troch zbierok poézie a štyroch románov.

Do literatúry vkročila ako devätnásťročná básnickou zbierkou Svetloplachý (1993), v ktorej voľným priraďovaním dala dokopy svoje záznamy z citového a vzťahového sveta. Nie je to ucelený súbor textov, Beňová mozaikovito vyberá a nanovo skladá veci okolo seba do akéhosi albumu či denníka. Ten však nie je súkromný, ale dovoľuje čitateľovi zalistovať si v ňom, poprehadzovať jednotlivé časti, tešiť sa z hry. Neskôr jej ešte v roku 1997 vyšli básnické Lonochod a Nehota. Lonochod je zbierka štylizovaná ako cestopis: od dátumu narodenia autorky po rok 1995. Tak ako v debute, aj tu ide o "cestopis" medziľudských vzťahov, lások, detailov či postrehov zo života.

Napriek tomu, že Nehota je datovaná o rok skôr ako Lonochod, vychádza ako tretia v poradí. Nasledovala novela Parker (Ľúbostný román), kde sa prozaický text prelína s lyrickým. Beňová v próze neuniká do seba – ako niektorí jej súčasníci – ale pokračuje v tendencii, ktorú si zvolila v básňach. Vzniká tak epika postavená na reálnej zážitkovosti. Napriek tomu ťažko hovoriť o "silnom príbehu". Znova ide skôr o koláž jednotlivých momentov zo vzťahu chlapca Parkera a dievčaťa Heidy (Heidy je zároveň dominantnou rozprávačkou v prvej osobe).

V roku 2003 vyšlo Beňovej ďalšie prozaické dielo Dvanásť poviedok a Ján Med. Panoptikum postáv a jemne presakujúca atmosféra dnešnej Bratislavy v ňom dokresľuje jedinečnú schopnosť autorky sústrediť sa na vnútorný svet svojich hrdinov a na ich spôsob ako sa vyrovnať s tragickými, bizarnými, neraz aj grotesknými životnými situáciami.

Priaznivý ohlas získala próza Plán odprevádzania (Café hyiena), ktorá vyšla v roku 2008. Literárny kritik Alexander Halvoník o diele napísal: "Je jasné, že Jana Beňová (1974) by chcela napísať román. Je však takisto jasné, že román o panelovej Petržalke sa nedá napísať. Nie preto, že v Petržalke sa nedejú románové veci, ale preto, že v Petržalke sú veci, ktoré nemajú s románom nič spoločné: anonymita, neosobnosť, ahistoricita, nebezpečné známosti, osamotenosť človeka túžiaceho po identite, všetky životy sú tu cudzie."

Pod názvom Preč, preč v roku 2012 vyšiel román/báseň o zložitostiach vzťahov a života je silnou výpoveďou o súčasníkoch. Ostatným dielom Jany Beňovej je román Honeymoon (2015).

Dielo Café Hyena (Plán odprevádzania) vyšlo pod názvom Seeing People Off v Spojených štátoch amerických 9. mája 2017 ako Beňovej prvá kniha vydaná v anglickom jazyku. Americká verejnoprávna rozhlasová stanica NPR si všimla slovenskú spisovateľku a hodnotí jej knihu ako neobyčajnú a fascinujúcu.

Autorka o svojej doterajšej tvorbe hovorí: "Keď som mala šestnásť, písala som plamennú poéziu, a myslím, že v tom veku to ináč ani nemôže byť. Viem, že treba písať aj o hrozných veciach, ale nerada čítam knihy, ktoré ma vystrašia. Nechcem sa báť kníh ani spisovateľov. A nechcem nikoho strašiť."

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR